FOTO – ARCHÍV
Medzi vystavenými exponátmi nájdeme aj tieto šaty.
Už ako trinásťročná si Zuzana Šujanová všetko šila sama. Od plaviek až po kabáty. Na Strednej umelecko- priemyselnej škole skončila odbor textil a potom vyštudovala dejiny umenia. A práve dnes, o 18. hodine má v K gallery na Ventúrskej ulici vernisáž svojej výstavy Hodvábna cesta II.
,,Ide o voľné pokračovanie výstavy, ktorú som mala pod rovnakým názvom už minulý rok. Chápem ho ako istú paralelu medzi niekdajšou hodvábnou cestou, ktorá viedla z Číny smerom na západ a bola taká náročná ako je aj moja práca. Teda, keď sa chcem živiť práve maľbou na hodváb a výrobou oblečenia z neho“.
Otázka, ktorá sa priam núka. Prečo práve hodváb?
,,Vlastne zákonite. Mama je textilná výtvarníčka, otec sochár – reštaurátor a tak sme s bratom, pochopiteľne, vyrastali v tvorivom prostredí a s možnosťou vyskúšať si najrozličnejšie výtvarné techniky. No a ja som už odvtedy vedela, že robiť s textilom ma baví najviac. Takže, keď mi naši neskôr doviezli z Viedne farby na hodváb, vyskúšala som si ich – a bolo rozhodnuté“.
Vaším inšpiračným zdrojom sú?
,,Moja prvá výstava v K gallery sa volala Spomienky na Afriku, pretože vtedy ma fascinovali jej domorodé kultúry. Teraz sú to zasa napríklad motívy z Byzancie, blízkeho Východu, obdivujem arabskú kultúru…“
Aké výtvarné techniky používate?
,,Okrem samotnej základnej maľby na hodváb je to najmä kombinácia voskovej batiky a maľby, ktorej som autorkou. Pretože je však technicky veľmi náročná, používam ju iba občas.“
Modely, ktoré vznikajú z vašich látok šijete vždy sama. Nie je to tak trochu strata času? Nenašli by sa šikovné krajčírky, ktoré by vám pomohli?
,,A viete, že ani nie? Hoci šitie je pre mňa až to posledné a oveľa viac ma teší samotné navrhovanie vzorov a ich maľba. Faktom však je, že strihy a realizácia konkrétneho oblečenia musia byť veľmi presné, aby vzory navzájom priliehali tak, ako som si to predstavovala – a na to mám zatiaľ trpezlivosť zrejme iba ja sama“.
Na výstave uvidíme šaty, šatky, ale aj šály, blúzky či zavinovacie sukne. Veci krásne, nevšedné, no niekto by mohol povedať, že na tzv. bežné nosenie i trochu odvážne. Čo vy na to?
,,Áno, stretávam sa s týmto názorom. Ale všetko je otázka príležitosti, vhodnej kombinácie a prečo nie aj kúska odvahy. Celkom určite si však moju blúzku môžete pokojne obliecť aj k rifliam – a máte model, ktorý okrem vás nemá nikto iný. Samozrejme, veľké večerné šaty si vyžadujú svoje miesto a čas. Dnes však už príležitostí na ich nosenie pribúda aj u nás. Napokon, prečo by sa inak ku mne moje zákazníčky vracali a prečo by si inak obliekali moje modely aj viac rokov. Lebo, aj keď sa to možno nezdá, hodváb pri dobrom ošetrovaní vydrží dosť a napríklad moja mama ho perie pokojne i v práčke. Čo by som si, povedzme, už netrúfla ani ja sama“.
Vidíte, vaša mama Erika Gregušová. Na tejto výstave tiež predstavuje svoje práce. O aké ide?
,,Aj keď som spomínala, že sa venovala navrhovaniu dekoračných látok a možno si ju niekto pamätá aj ako ilustrátorku detských kníh, tentoraz to sú objekty z ručného papiera. V posledných rokoch sa im totiž začala viac venovať a po rôznych vázach, truhliciach, nádobkách a krabičkách farbených iba prírodnými surovinami, to tentoraz budú svietidlá. Sú zvláštne svojimi netradičnými tvarmi a vyžarujú navyše veľmi jemné svetlo, ktoré naozaj vie atmosféru v byte nádherne spríjemniť.“
