FOTO SME - PAVOL MAJER
Bez výnimky sa v nich dá kúpať“, povedala nám Anna Klimentová, vedúca oddelenia hygieny životného prostredia Štátneho zdravotného ústavu v Bratislave. Podľa nej je dostatočne kvalitná aj voda v bazénoch. Menšie problémy sa vyskytli iba na Delfíne v Ružovej doline, kde vodu až príliš chlórovali a niekoľko návštevníkov sa sťažovalo na svrbenie kože a podráždenie očí, alebo sliznice nosa. „Tento problém je už vyriešený,“ dodáva Klimentová, „vodu kontrolujeme každé dva týždne, rovnako aj hygienu služieb.“
Bratislavčania často navštevujú aj senecké jazerá. V minulom roku sa viacerí rekreanti sťažovali na špinavú vodu. „Hoci sme mali niekoľko sťažností aj v tomto roku, voda je kvalitatívne vhodná na kúpanie. Tento víkend sme kontrolovali hygienu služieb, ale ani tu sme nanašli vážnejšie porušenia noriem. Chcela by som ešte vyvrátiť fámu o tom, že vo vode v jazere Draždiak sa môže kúpajúci nakaziť syfilisom či kvapavkou. Nie je to pravda, obe choroby sa prenášajú pohlavným stykom či veľmi úzkym kontaktom. Pôvodcovia chorôb sú veľmi citliví a vo vonkajšom prostredí prežívajú iba niekoľko sekúnd. A tak sa vo vode nikto nemôže nakaziť“, dodala Anna Klimentová.
K problematickým vodným plochám v Bratislave patrí toto leto jazero Kuchajda. Začiatkom prázdnin sa tu objavili vo väčšom množstve sinice, ktoré môžu vyvolať u niektorých citlivejších osôb kožné alergické reakcie.
„Práve včera sme znova odoberali vzorky vody, výsledky budeme mať do dvoch dní. Vyzerá to tak, že kvalita vody sa konečne ustálila. K veľkému premnoženiu siníc, ktoré by mohlo znamenať dokonca aj zatvorenie Kuchajdy, nedošlo. Dá sa to zistiť jednoducho pohľadom. Ak by boli sinice premnožené, na vode by sa tvoril „vodný kvet“. Pomohlo aj to, že v posledných dňoch neboli súvislé horúce dni a teplota vzduchu z času na čas klesala. To zabránilo ďalšiemu množeniu siníc“, povedal nám Viliam Žákovič z EKO-podniku VPS Bratislava, ktorý má jazero v správe.
Jedným z najlepších riešení, ako predísť alergickým kožným reakciám po kúpaní sa v Kuchajde je ihneď sa osprchovať. Táto naša rada stále platí. Spŕch okolo jazera je dostatok. Od začiatku leta sa ešte nevyskytol žiaden prípad ochorenia, ktorý by sa dal dať do súvisu s premnožením siníc.“
Ochorenia číhajú najmä na brehu
Podľa MUDr. Jindry Holíkovej vedúcej odboru hygieny životného prostredia na Štátnom zdravotnom ústave mesta Bratislavy sa priamo z vody kožné ochorenie chytiť nedá. Aspoň zatiaľ taký prípad na ústave nezaznamenali, rovnako neevidujú masový výskyt akéhokoľvek ochorenia z kúpania. Podľa nej určité riziko človeku hrozí len v prípade, že by sa kúpal v bezprostrednej blízkosti chorého človeka. Na vznik ochorenia je totiž potrebná oveľa vyššia koncentrácia choroboplodných zárodkov, než v akej sa bežne vo vode na kúpalisku môžu vyskytovať, aj keby sa v ňom kúpali chorí ľudia. Riziko je vyššie v termálnych kúpaliskách.
Pri rôznych zápalových ochoreniach gynekologického či urologického charakteru, kedy má človek pocit, že ich získal na kúpalisku, je oveľa pravdepodobnejšie, že len prepukli po kúpaní - v dôsledku podchladenia vo vode. Sinice, či iné riasy vo vode zväčša spôsobia ťažkosti len alergikom, najčastejšie vo forme vyrážky. Podobné následky pre ľudí so zníženou imunitou môže mať aj kontakt s niektorými vodnými rastlinami. Podľa Holíkovej je oveľa pravdepodobnejšie, že sa človek nakazí na brehu alebo pod verejnými sprchami, ak stúpi na miesto, kde predtým stál človek s plesňovým ochorením na nohách. Odporúča preto nechodiť najmä pri umelých bazénoch naboso, ale v šľapkách. Väčšie riziko ako samotná voda predstavujú uteráky, ak sa do nich utierajú viacerí ľudia pri spoločnom kúpaní. Takto sa dá získať napríklad svrab alebo bradavice. Ani pri väčšine ochorení hnačkového typu nie je zvyčajne na vine voda v bazéne či prírodnom kúpalisku, ale skôr zmrzlina. JANA MARTINKOVÁ
