BRATISLAVA. V niektorých bratislavských uliciach môžu čoskoro zhasínať lampy. Mesto potrebuje šetriť viac ako doposiaľ, preto začalo škrtať na svojej prevádzke. Menej dá napríklad na údržbu a rekonštrukciu osvetlenia.
Magistrát si totiž naplánoval väčšie príjmy z predaja majetku, ako nakoniec dokázal naplniť. Tento rok chcelo mesto predať nehnuteľnosti za 14,8 milióna eur. Odhad musel primátor Milan Ftáčnik (blízky Smeru) upraviť, padol až o deväť miliónov.
Strategický majetok Predaje podľa Ftáčnika zabrzdili poslanci. „Nenašli sme spoločnú reč, ktorý majetok chceme predať,“ konštatoval ľavicový primátor, ktorý má oproti sebe zväčša pravicové zastupiteľstvo.
Zmeny rozpočtu Kde uberú
OLO: 1,5 milióna eur; zimný štadión: zastavili
nákup rolby za 1,15 milióna; kultúrne podujatia: 451 700; kultúrne inštitúcie, hlavne BKIS: 335tisíc; verejné osvetlenie: 440tisíc; krízové centrum:362 800; bytový fond: 482tisíc; marketing: 278tisíc; výstavba nájomných
bytov: 160tisíc; Marianum: 111 600; Zoo: 57tisíc
Šéf najväčšieho klubu SDKÚ a Mosta-Híd Ivo Nesrovnal však hovorí, že chceli mať najprv dostatok informácií o nehnuteľnostiach na predaj.
Pred zdvihnutím ruky chceli vedieť, ktorý majetok mesto zbytočne zaťažuje a ktorý by sa dal v budúcnosti efektívne využiť. Zoznam dostali až v júni, hoci rozpočet schvaľovali v marci. Predaj niektorých budov a pozemkov potom neodsúhlasili.
„Všetky bonitné nehnuteľnosti označili za strategický majetok,“ sťažuje sa na pravicu šéf magistrátu Viktor Stromček (Smer).
Poslanci napríklad neodobrili speňaženie chátrajúcich kúpeľov Grössling. V prenájme ich má súkromná firma, ktorá ich chce zrekonštruovať. „Je to rodinné striebro Bratislavy a my chceme, aby sa ten objekt využíval,“ hovorí Nesrovnal.
Poslanci tiež stopli predaj pozemkov pri letisku s rozlohou 50tisíc štvorcových metrov. „Napríklad sa tam môže postaviť parkovací dom, čo letisko potrebuje,“ tvrdí Nesrovnal.
„Stotožňujem sa s tým, čo hovoria poslanci, že nepredávajme majetok. Mal som to aj vo volebnom programe. Ale nemáme inú možnosť, ako splatiť staré dlhy,“ namieta Ftáčnik.
Škrty sa nekončia Peniaze, ktoré sa nepodarili získať predajom, tak budú chýbať pri prevádzke mesta. Primátor chce totiž udržať vyrovnaný rozpočet a zároveň splácať nielen časť jeho 128miliónových dlhov, ale aj omeškané faktúry najväčším dodávateľom, napríklad Siemensu. Pre dlhy tiež už na jar mesto zastavilo investície, opravili len dve zariadenia pre seniorov.
Primátorovmu hospodáreniu však nerozumie napríklad Viera Kimmerlingová (KDH), nedávno zvolená za viceprimátorku. „Bežné príjmy sú o sedem miliónov vyššie ako vlani,“ čudovala sa tomu, že mestu chýbajú peniaze.
Poslanci nakoniec všetky škrty neodobrili. Protestovali napríklad proti šetreniu na základných umeleckých školách. Napríklad 200tisíc nezoberú mestskej polícii, ale z marketingu. To sa však podľa Ftáčnika nepodarí, keďže už oddelenie s peniazmi ráta a má zazmluvnené objednávky. V októbri tak zrejme budú musieť rozpočet otvárať opäť.
Na opravu pokazených lámp nebudú peniaze. Treba šetriť.
FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
