BRATISLAVA. Keď Michala Kováča 15. februára 1993 zvolili za prvého prezidenta, nezačal pracovať v Prezidentskom paláci, ale v hradnej koniarni. Až neskôr pre neho našli priestory v hlavnej budove Hradu, tá sa však nikdy jeho sídlom nestala. Naopak, sťahovať sa musel ďalej, do sídla samosprávy, Primaciálneho paláca.
História Grassalkovičov palác
1770: postavený ako letné sídlo; konali sa v ňom
recepcie a bály za prítomnosti cisárskeho dvora; 1918: získala ho Československá vojenská správa; 1939 až 1945: bol prvýkrát sídlom prezident Jozefa Tisu; 1950: stal sa Pionierskym
palácom; 1996: sídlo prezidenta
Slovenskej republiky.
Medzitým sa rozhodovalo o najreprezentačnejšom sídle pre hlavu štátu. Grasalkovičov palác sa javil ako najvhodnejší. Kľúč od neho prezident prevzal 30. septembra 1996. Palác predtým zrekonštruovali za 280 miliónov korún.
Cisárovnej obľúbenec Palác patrí k jednej z dominánt Bratislavy už od roku 1770, keď ho dal postaviť prezident Kráľovskej uhorskej komory, šľachtic chorvátskeho pôvodu Anton Grasalkovič ako svoje letné sídlo. V tom čase bol za mestom v tesnej blízkosti brány na Suchom mýte, hranice mesta sa rokmi posunuli.
Patril k nemu aj jeden z najväčších bratislavských parkov. Gróf ako obľúbenec cisárovnej Márie Terézie v paláci usporadúval letné slávnosti a bály.
Predstaviteľ viedenského klasicizmu Joseph Haydn, tam uvádzal premiéry svojich diel. Legenda tiež hovorí, že Ľudovít Štúr na tamojšom bále vyznal lásku Adele Ostrolúckej.
Zničili ho pionieri Poslednými obyvateľmi paláca počas Rakúska-Uhorska bol arciknieža Fridrich s manželkou Izabellou.
Sídlom prezidenta sa stal prvýkrát v rokoch 1939 až 1945 za vojnového štátu.
Úpadok a devastácia kultúrnej pamiatky prišla za bývalého režimu, keď bol Palácom pionierov.
Rusovce vraj opravia
Kaštieľ sa už rozpadáva, vláda pripravuje rekonštrukciu.
BRATISLAVA. Sídlom prezidenta by mohol byť aj kaštieľ v Rusovciach, ktorý je v havarijnom stave. Na Kaštieľ sa už rozpadáva, vláda pripravuje rekonštrukciu.rekonštrukciu bude treba asi 30 miliónov eur.
Na uvoľnení peňazí sa ešte minulý rok dohodol minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) s prezidentom Ivanom Gašparovičom, ktorý nechcel aj pre Rusovce podpísať rozpočet.
„Desať rokov sa do neho neinvestovalo, padá jeden strop za druhým,“ odôvodňoval potrebu opravy šéf Úradu vlády Viktor Nižňanský. Štát sa o kaštieľ súdi s árdom sv. Benedikta. Spor naposledy na Krajskom súde vyhral, pokračovať však bude na Najvyššom súde.
him
Autor: him
