Bratislava potrebuje ešte dva alebo tri roky vyšších príjmov na to, aby sa dokázala vyrovnať s minulosťou a zabezpečiť rozvoj mesta.
BRATISLAVA. Bratislavský primátor Milan Ftáčnik považuje daňový mix za neférový. Ako na dnešnom brífingu uviedol, Bratislava už teraz musí tvrdo šetriť a ministerstvo financií návrhom na daňový mix mestu predpisuje ďalšie uťahovanie opaskov.
„Šetríme, kde sa len dá. Daňový mix, ktorý nám navrhuje ministerstvo financií, je v tejto situácii pre Bratislavu neprijateľný,“ uviedol Ftáčnik. Mesto chce splácať dlhy, ale aj sa rozvíjať. Ministerstvo podľa primátora hádže mestu polená pod nohy a mení pravidlá hry v polčase.
Ministerstvo financií v návrhu rozpočtu na budúci rok počíta s tým, že by samosprávy neboli na štátnej úrovni financované iba z podielov na dani z príjmov fyzických osôb, ale z podielu na mixe z príjmov viacerých daní.
Príjmy sa nenapĺňajú
Ako Ftáčnik uviedol, stav mesta je zlý. Bratislava sa nechce ďalej zadlžovať, preto šetria na bežnom chode mesta, aby tak mohli splácať kapitálové dlhy, teda peniaze investované napríklad do zimného štadióna. Na bežnom chode mesta sa podarilo ušetriť štyri milióny eur.
Časť dlhu chcelo mesto podľa primátora splatiť predajom majetku, ktorý však ide pomaly, poslanci niektoré predaje neschvaľujú. Preto budú ďalšie škrty v bežnom chode mesta vo výške 5,5 mil. eur a tie budú použité len na splácanie starých dlhov.
Podľa Ftáčnika Bratislava potrebuje ešte dva alebo tri roky vyšších príjmov na to, aby sa dokázala vyrovnať s minulosťou a zabezpečiť rozvoj mesta. Ak daňový mix prejde, tento cieľ sa bude mestu dosahovať omnoho ťažšie.
„Daňovým mixom štát posúva svoje vlastné finančné problémy na plecia samospráv,“ myslí si Ftáčnik. Samospráva potom buď musí zvýšiť dane pre obyvateľov, alebo obmedzovať verejné služby, prípadne oboje.
Chýbali by milióny
Ako primátor uviedol, v tomto roku Bratislava očakáva príjem z dane z príjmov fyzických osôb zhruba 86 miliónov eur. Ak by národná rada daňový mix neprijala, budúci rok by Bratislava mala príjmy vyššie o 18 percent, teda o 15,5 milióna eur.
Ak však daňový mix schvália, príjmy mesta narastú len o tri percentá, teda o 2,5 milióna eur. Štát mestu ukladá povinnosť platiť daň z predaja a nájmu majetku, ktorá bude zhruba štyri milióny eur. Mesto teda reálne dostane menej peňazí ako v tomto roku.
„Chcem odkázať pánovi ministrovi, že to, čo navrhuje, nepovažujem za férové voči samospráve, a osobitne si myslím, že to nie je férové voči Bratislave,“ povedal Ftáčnik. Bratislava podľa neho skresala 25 percent výdavkov oproti minulému roku a mesto šetrí až do takej miery, že to má dopad na bežný chod mesta a siaha to na podstatu jeho fungovania.
Starostovia sú proti
V tomto roku musí podľa Ftáčnika Bratislava obmedzovať služby a štát mesto núti ešte do väčšieho uťahovania opaskov. Bratislava má plniť funkcie hlavného mesta, ale ministerstvo financií svojím návrhom túto funkciu ohrozuje. Primátor sa chce obrátiť na poslancov mestského zastupiteľstva, aby apelovali na ministra financií a poslancov národnej rady, aby daňový mix prijatý nebol.
Ministerstvo financií v návrhu rozpočtu na budúci rok počíta s tým, že by samosprávy neboli na štátnej úrovni financované iba z podielov na dani z príjmov fyzických osôb, ale z podielu na mixe z príjmov viacerých daní. Po novom by sa mal ich transfer od štátu vypočítavať z podielov na dani z príjmov fyzických osôb, právnických osôb, dani z pridanej hodnoty a všetkých spotrebných daní, čo je podľa ministra financií Ivana Mikloša spravodlivejšie a stabilnejšie.
Podľa bratislavských starostov návrh zákona o rozpočtovom určení výnosu niektorých daní územnej samosprávy, ktorým ministerstvo financií sleduje úpravu deficitu verejnej správy, nemožno akceptovať. Podľa Pavla Hagyariho, prezidenta Únie miest Slovenska, by menej peňazí pre samosprávy bolo katastrofou.
