TOMÁŠOV. Bratislavský kraj by sa mohol pýšiť viacerými kaštieľmi a kúriami. Väčšina z kaštieľov chátra. Tie, ktorým sa takýto osud vyhol a ktoré môže verejnosť navštíviť, sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky.
Súčasným stavom historických pamiatok a možnosťami ich záchrany sa zaoberala konferencia s názvom „Kaštiele a kúrie Bratislavskej župy“, ktorá sa konala minulý utorok v zrekonštruovanom kaštieli v Tomášove.
Konferencia pozostávala z troch blokov. Po predstavení dvoch projektov sa príspevky prvého bloku venovali vývoju, obnove a využitiu na kaštieľov a kúrií, priniesli pohľad na kaštiele v kontexte kvality života a účastníkov tiež oboznámili s vývojom poznania kaštieľov a kúrií v Bratislavskom kraji.
Kaštiele sú podľa Jaroslava Kiliána, výkonného riaditeľa neziskovej organizácie AINova, odrazom niekdajšieho chápania kvality života a životného prostredia. Dnes je kvalita života otázkou kvality životného prostredia. To sa už nechápe len z pohľadu prírody, ale aj kultúry. Kaštiele, ktoré sú naším kultúrnym dedičstvom, tak majú vplyv na kvalitu nášho života.
„Dnes stojíme pred otázkou, ako prebrať k životu to pozitívne, čo sa fyzicky zachovalo, ako oživiť vedomosť o kultúrnej histórii a ako začleniť kultúru a prírodu späť do dnešného hodnotového systému,“ povedal Jaroslav Kilián. Z pohľadu ekonomiky je pre udržanie a ďalší rozvoj kaštieľov dôležité vytvoriť také ekonomické modely, v ktorých budú kaštiele prežívať vlastnou činnosťou.
Prvý blok uzavrela svojou prednáškou Zuzana Zvarová z Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave. Zaoberala sa v nej počiatkom a vývojom systému pamiatkovej starostlivosti v Bratislavskom kraji.
MODRANSKÝ KAŠTIEĽ SLÚŽIL PÔVODNE AKO MLYN
Príspevky druhého bloku sa venovali kaštieľom a kúriám v pezinskom a seneckom okrese. Stručný prehľad kaštieľov a kúrií v malokarpatskom regióne si pripravila Barbora Vorlíčková z AINovy. „Snažila som sa nájsť nejaký typický rys pre tieto objekty, ktorý by si vedeli zachovať počas celej svojej histórie.“ Špecifikum, ktoré našla, nie je vidno pri bežnom pohľade, pretože sa nachádza pod zemou. Sú nimi často rozľahlé pivnice. „V niektorých prípadoch ide až o niekoľkopodlažné pivnice, ktoré slúžili na výrobu a skladovanie vína,“ doplnila Barbora Vorlíčková. Množstvo budov stratilo počas svojej existencie pôvodný reprezentačný význam. „Pálffyovský kaštiel vo Svätom Jure bol v celej svojej histórii využívaný ako hospodárska budova,“ podotkla Barbora Vorlíčková. Funkcia niektorých pamiatok sa počas ich vývoja menila.
Výsledky umelecko-historického výskum modranského kaštieľa, ktorý sa uskutočnil v rokoch 2000 až 2006 predstavil Peter Horanský z AINovy. Budova má za sebou pestrý stavebný a funkčný vývoj. „Kaštieľ slúžil pôvodne ako mlyn s obytnou časťou. O tejto funkcii sa do výskumu veľmi nevedelo,“ povedal Peter Horanský. Mlyn bol postavený mimo mesta, za jeho hradbami, ako osamotený objekt. Pred krátkou exkurziou jednotlivými stavebnými etapami a funkčnými zmenami, ktoré dali kaštieľu jeho dnešnú podobu, poukázal Peter Horanský na zaujímavé prvky budovy. Zaujímavou bola aj záhrada. Súčasťou prednášky bola aj prezentácia dobových malieb kaštieľa jedného z majiteľov Arthura Polzera. Ten zriadil aj záhradu, ktorá ku kaštieľu prislúcha. Pôvodne mala jarný akcent. Skladba drevín bola navrhnutá tak, aby mala záhrada počas jari najlepší vzhľad. Výskum kaštieľa je prezentovaný aj v samotnom objekte na štyroch paneloch.
(ŽAJA)
STAROU SENECKOU CESTOU ZA KAŠTIEĽMI
Z malokarpatského do seneckého regiónu preniesla účastníkov konferencie prednáška Nely Karašinskej z Krajského pamiatkového úradu v Bratislave. Nela Karašinská sa vydala pomyselnou starou seneckou cestou smerom od Bratislavy. Prvou zastávkou bol kaštieľ v Ivanke pri Dunaji. „Z tohto objektu sa nám do súčasnosti zachovali dve bočné strany. Prostredný objekt bol úplne prestavaný.“ Zaujímavosťou bernolákovského kaštieľa je, že jeho výstavbu financoval gróf Esterházy z cisárskej odmeny za účasť v protitureckých bojoch. Časť kaštieľa vo Veľkom Bieli bola spolu s kaplnkou zničená počas druhej svetovej vojny. Dnes nemá využitie.
V Senci sa Nela Karašinská zastavila pri kúrii, známej ako Turecký dom. Ako vysvetlila, toto pomenovanie vzniklo na základe pevnostného charakteru, ale kúria nikdy neplnila obrannú funkciu. „Nebolo to doložené.“ Tomášovský kaštieľ bol pôvodne menší. Neskôr sa dostavovalo a robila sa aj nadstavba. Malinovský kaštieľ bol pravdepodobne postavený na miestne vodného hradu. Na záver si Nela Karašinská ponechala dnes už zaniknutý kaštieľ v Kráľovej pri Senci. „Jeho pravdepodobnými staviteľmi sú Pálffyovci.“ Súčasťou kaštieľa bola kaplnka, ktorá bola prestavaná a dnes slúži ako kostol sv. Jána Krstiteľa.
Podrobnejšie predstavili kaštieľ v Malinove Zuzana Zvarová a Tomáš Janura. Rozprávanie Zuzany Zvarovej o stavebnom vývoji kaštieľa doplnil Tomáš Janura poznatkami, ktoré získal z archívneho výskumu. Jeho časť obsahovala najmä informácie o vlastníckych právach ku kaštieľu.
Premenu chátrajúceho kaštieľa v Tomášove na art hotel predstavil Jozef Lenhart. Ako historik umenia sa podieľal na jeho rekonštrukcii, ktorá trvala tri roky. Ešte predtým sa s účastníkmi podelil o svoje úvahy o povahe a potenciáli cestovného ruchu v regióne. „O Bratislave sa traduje, že nemá čo ponúknuť.“ Prvý krok vidí Jozef Lenhart v zmene sloganu, ktorým sa mesto prezentuje. Lenhart si myslí, že župa by mohla vyťažiť v ponúkaní balíčkov pamiatok, ktorými sa bude propagovať nejaká téma. Ako analogický príklad použil hrady a zámky na Loire vo Francúzsku, „Cisárske Rakúsko“ alebo „Barokové Čechy“. Kraj by mohol ponúkať turistický balíček napríklad „Šľachtické sídla Poddunajska.“ Po ukončení prednášky nasledovala exkurzia po hoteli.
(ŽAJA)
