Pred rokom 1989 napríklad v Česku prichádzali knižné novinky do predajní práve v tento deň, a tak aj v Bratislave sa každý štvrtok tvorili pred bývalou Českou knihou na Kamennom námestí rady netrpezlivcov už od skorých ranných hodín.
To už je minulosťou, ale mágia štvrtku funguje. Nie že by sa inokedy nedialo všeličo zaujímavé, ale práve štvrtok poskytuje minimálne dve istoty.
V multiplexoch sú na programe filmové premiéry týždňa a milovníci výtvarného umenia zasa majú istotu, že v ten deň im pravidelne, aj napriek úprimnej snahe, nejaká tá vernisáž ujde. Stalo sa totiž zvykom, že práve štvrtok je vyárendovaný pre otváranie výstav, navyše väčšinou aj v rovnakom čase (i keď je pravda, že v pracovnom dni galeristi nemajú príliš na výber).
S filmami až taký problém nie je. Nedočkavci síce utekajú na novú snímku hneď v prvý deň, pre bežného filmového diváka však ten štvrtok nie je „povinný“ a z filmu má rovnaký pôžitok aj o pár dní neskôr.
S výstavami je to trochu inak. Samozrejme, je mnoho ľudí, ktorí si ich návštevu radi vychutnajú sami, v tichu a pokoji väčšinou poloprázdnych galérií. No predsa len vernisáže majú, aj napriek účasti istého percenta snobov a niekoľkých smädných štamgastov, svoju výnimočnú atmosféru. Pre vystavujúceho sú medzníkom a sviatkom a pre časť kultúrnej verejnosti často jediným impulzom, keď sa dokáže zmobilizovať a vyraziť do galérie.
Aj včera bolo niekoľko vernisáží, hoci menej, ako po niektoré iné štvrtky.
V poslednom čase sa viaceré galérie vzdali tohto zabehaného termínu, a urobili dobre. Záujemcov o výtvarné umenie u nás, žiaľ, nie je nazvyš, a tak je luxusom ich v jeden deň a v jednu hodinu rozptýliť po meste do rôznych výstavných siení.
A zlomyseľníkovi, ktorý dodá, že aj dnes sú naraz dve vernisáže, možno ľahko oponovať: Chvalabohu, že aj tie neboli vo štvrtok. © SME
