Nota Bene oslavuje. Predajcov je viac než štyritisíc.
BRATISLAVA. „Pozor! Už ju nesú,“ hovorí polohlasne ktosi z prítomných. Ruch ustane, ľudia sledujú, ako na pódium prináša sociálny pracovník z Nota Bene trojposchodovú čokoládovú tortu. Aj ňou chcú osláviť desiate výročie pouličného časopisu Nota Bene.
Prekrojil ju opatrne malý chlapík v klobúku.
Málokto vie, že tento nenápadný muž je slávny. Ion Barladeanu, bezdomovecký kráľ koláží, po tom, čo ho objavili na ulici, kde roky žil a tvoril z odpadkov, vystavoval pri svetoznámych autoroch, ako sú Andy Warhol a Marcel Duchamp. Do Bratislavy prišiel Nota Bene osláviť až z Rumunska. Hovorí, že tu podobný pouličný časopis, ktorý by pomáhal ľuďom bez domova, neexistuje.
Tortu na oslavách Nota Bene prekrajoval Ion Barladeanu.
FOTO SME- GABRIEL KUCHTA
Čítaj viac o výstave Iona Barladeanu v Bratislave
Štyritisíc bezdomovcov Na Slovensku sa predáva v 19 mestách už desať rokov, občianske združenie Proti prúdu, ktoré predaj organizuje, doteraz zaregistrovalo 4141 predajcov.
Martin Opeta, výkonný riaditeľ združenia, hovorí, že ľudia za tých desať rokov začali vnímať bezdomovectvo inak. „Zistili, že sa nedajú všetci bezdomovci hádzať do jedného vreca a že sa na ulici môže ocitnúť ktokoľvek.“
Zuzana Pohánková z OZ Proti prúdu dodáva, že časopis zbavuje ľudí predsudkov. „Dostanú sa do priameho kontaktu s predajcom, s ktorým často nadviažu osobnejší vzťah.“
Časopis nie je rekvizita Nota Bene je práca a nie žobranie. Taká je podľa Proti prúdu podstata projektu.
Kupujúci by si mali od predajcu časopis zobrať. Inak ich podpora nemá zmysel, hovorí Opeta. „Keď podporia predajcu finančne, no nezoberú si časopis, bude klesať náklad, organizácia zanikne.“
Pohánková dodáva, že ak si po zaplatení ľudia vezmú časopis, predajcovi pomáhajú dvakrát. Dávajú mu nielen 70 centov, ktoré má z každého predaného kusa, ale učia ho aj pracovať s peniazmi. „Ak si časopis nevezmú, predajca sa stáva žobrákom, ktorý si vystačí s jedným časopisom ako rekvizitou.“
Hoci je časopis pouličný, nepredávajú ho len ľudia bez domova. Privyrábajú si ním aj starí ľudia. „Medzi predajcami sú fyzicky či psychicky postihnutí, ktorým nestačí dôchodok.“
Časopis topia falošní predavači Ako kupovať časopis kupovať len časopisy označené registračným číslom a len od slušných predajcov s preukazom. po zaplatení nenechávať časopis predajcovi; predajca sa tak učí hospodáriť s peniazmi.
„Predajcovi, ktorý stojí pred nemocnicou na Mýtnej, ďakujem za zlepšenie nálady. Mala som veľmi zlé dopoludnie pre chorobu, no keď som prešla okolo príjemného muža a ten mi dvakrát zaželal všetko dobré, okamžite sa mi zlepšila nálada,“ píše čitateľka Nota Bene Lucia.
„Bez mladíka, ktorý predáva časopis na Račianskom mýte, si už ani neviem predstaviť ráno,“ dodáva ďalší čitateľ Nota Bene.
Reakcie na časopis sú však rôzne. Dušan z Bratislavy dokonca tvrdí, že projekt pouličného časopisu je nebezpečný pre celú spoločnosť. „Je problémom, ktorý treba riešiť.“ Upozorňuje na prípad, keď ho obťažovali falošní predajcovia, ktorí sa mu dokonca vyhrážali zabitím. Ľudí z Nota Bene žiadal, aby si urobili poriadok. „Lebo dobrá myšlienka, ktorú som podporoval, sa stala nočnou morou tejto spoločnosti.“
Trestné oznámenie Občianske združenie s falošnými predajcami bojuje. Sandra Tordová, šéfredaktorka časopisu, hovorí, že títo predajcovia kazia dobré meno časopisu. „Odradia zákazníkov riadnym slušným predajcom, čo spôsobí, že majú menej peňazí na prežitie a že organizácia má menej peňazí na udržanie projektu.“
Situáciu rieši združenie priamo v uliciach, nedávno dokonca podali na skupinu falošných predajcov z Obchodnej ulice trestné oznámenie.
Fotogaléria z výstavy Iona Barladeana
Bratislava klesá Martin Opeta, riaditeľ občianskeho združenia Proti prúdu, hovorí, že títo ľudia možno môžu aj za pokles predaja.
„Falošní predajcovia odlákali čitateľov. Predaj v Bratislave nám postupne klesá a zastabilizoval sa na počte 12-tisíc. To je relatívne stabilné, predtým sme mali od 15 až 23-tisíc.“
Pohánková hovorí, že asi 70 percent nákladov na Nota Bene pokrývajú z predaja časopisu, desiatimi percentami prispieva štát, ďalšími desiatimi percentami firmy. Zvyšnú desatinu má pokrývať inzercia, dary a sponzoring. „Inzercia nám však veľmi klesá,“ prezrádza Pohánková.
Združenie Proti prúdu okrem vydávania časopisu pomáha bezdomovcom sociálnou a právnou pomocou, organizuje aj výjazdy sociálnych pracovníkov do terénu a kultúrne akcie.
V práci tajím, že predávam Nota Bene
Našli ste si prácu na plný uväzok, no stále predávate pouličný časopis. Prečo?
„Áno, predávam. Musím si privyrábať, mám dve deti, ktoré ešte študujú na strednej škole. Platím si podnájom, vo voľných dňoch chodím predávať časopis, aby som v týchto ťažkých časoch prežil.“
V práci o vašej „brigáde“ vedia?
„Nie, z ulice ma pozná len okruh predajcov. Keby to možno o mne v práci vedeli, začali by ma odsudzovať a mali by potom na mňa iný názor.“
Prečo si to myslíte?
„Keď sa občas v práci bavia kolegovia o bezdomovcoch, nevedia, že som jedným z nich, je to vtedy pre mňa ťažké a trápi ma to.“
Žili ste aj vy na ulici, boli ste naozaj bez domova?
„Aj ja som bol bezdomovcom, kedysi som žil po všelijakých záhradách, ubytovniach. Zažíval som zostupy a pády a prišiel som o zamestnanie.“
Ako ste sa dostali na ulicu?
„Rozviedol som sa a prišiel som o všetok majetok, som teda jeden z bezdomovcov, hoci teraz už lepšie postavený ako ostatní.“
Od Nota Bene ste tento rok získali cenu Zlatý mozoľ, za čo to bolo?
„Áno, bolo to v kategórii posun a obrat. Na internete sa mi podarilo nájsť novú prácu, dva dni robím a dva dni mám voľno, a vtedy predávam.“
Lucia Tkáčiková
Martin Opeta: Hľadal zmysel života
BRATISLAVA. Na začiatku občianskeho združenie Nota Bene stáli v roku 2001 traja študenti.
Jeden z nich Martin Opeta je dnes riaditeľom združenia Proti prúdu. „Oslovili ma Zuzana a Sandra, ktorá je dnes šéfredaktorkou Nota Bene,“ hovorí. „Zuzana mala kontakt na organizáciu, ktorá chcela rozbehnúť časopis na Slovensku, a keďže organizácia tu nevedela zohnať žiadneho partnera, museli to s nami risknúť.
Dievčatá sa chceli zaoberať problematikou bezdomovectva a ja som hľadal zmysel života.
lut
Na oslavách rozdávalo Nota Bene ceny - Zlatý mozoľ. Jeden dostal aj Ion Barladeanu.
Po oslavách výročia sa strhla veľká bubnovačka.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Oslavy 10. výročia.
FOTO SME- GABRIEL KUCHTA
