MALINOVO. Obecná knižnica v Malinove sa rozhodla pretriediť svoj knižný fond. Niektorých kníh sa čitateľská ruka nedotkla desať a viac rokov. Vyradené knihy si môžu zobrať čitatelia, zvyšok ponúkne knižnica antikvariátom. Miesto po nechcených knižkách postupne zaberú nové alebo novšie tituly.
Burzy kníh sa neoplatili
Do knižnice si často nájdu cestu aj darované knihy. „Dnes je to veľmi aktuálne. Ľudia nakupujú nový nábytok a staré knižné police sa im do nového dizajnu nehodia. Často ponúkajú knihy po starých rodičoch, ktoré ani z hygienických aspektov nepatria do rúk čitateľom,“ hovorí Alžbeta Šimonovičová, vedúca Obecnej knižnice v Malinove.
Knižnica sa snažila hľadať majiteľov pre prebytočné knihy na burze kníh. Ľudia mohli na burzu knihy priniesť a zároveň si aj nejaké odniesť. Zadarmo.
„Nakoniec sme naspäť do knižnice priniesli oveľa viac kníh, než sme pripravili na burzu. A to nám ešte pribudli knižky bez nášho výberu,“ opisuje Šimonovičová.
Opakované pokusy o burzu kníh priniesli podobný výsledok. Ľudia to podľa Šimonovičovej využívali na zbavenie sa starých kníh.
„Rozhodli sme sa preto k radikálnemu riešeniu. Vytriediť knižky podľa fyzického stavu a podľa toho, ako často si ich čitatelia požičiavali. Ak si knihu desať rokov nikto nevšimol, zrejme nemá v obecnej knižnici čo robiť. Iba zaberá miesto iným titulom.“
Stena z kníh, ktoré nikto nečíta
V krabiciach s vyradenými knihami sa podľa vedúcej knižnice ocitli knihy, ktoré patrili pred niekoľkými desaťročiami k povinnému čítaniu či kedysi populárne a drahé tituly o prestavbe starých domov či kúpeľní alebo o chove domácich zvierat.
„Vyradili sme tiež poškodené knihy a také, z ktorých máme viac exemplárov. Ponechali sme len diela od starých klasikov, aj keď o ne nikdy nebude veľký záujem.“ Vyradené publikácie si vraj ľudia prezerajú so záujmom. Ako hovorí Šimonovičová, viaceré si už odniesli.
Zo zostávajúcich kníh sa vytvorí zoznam, ktorý knižnica ponúkne antikvariátom. Osloviť chce aj Domov použitých kníh v Bratislave.
„Z toho, čo nám zostane, sa pokúsime vytvoriť niečo podobné, ako je v Slovenskej národnej galérii – stenu z kníh, ktoré už nikto nechce čítať,“ hovorí Šimonovičová.
O KNIŽNICI
Začiatky Obecnej knižnice v Malinove siahajú podľa Alžbety Šimonovičovej, súčasnej vedúcej knižnice, k prelomu 20. až 30. rokov minulého storočia. „Založil ju miestny učiteľ a kronikár Jozef Dicsko. Jej základ tvorili necelé tri desiatky kníh. Napospol maďarských, podľa obyvateľstva.“ Ako dodáva, prírastky vždy záviseli viac od ochoty darcov, než od aktivity knihovníkov alebo od obecných financií. Základný knižný fond dnes obsahuje takmer 5000 kníh.
Čitateľov v knižnici pribúda. „Číslovaných evidenčných lístkov je do 190, aktívnych čitateľov je okolo stovky. Je to aj preto, že do obce prichádzajú noví obyvatelia a knižnica je dobré miesto na spoznávanie sa ľudí s podobnými záľubami.“
(R)
ČO SA ČÍTA V MALINOVE
„Deti najviac obľubujú Tomáša Brezinu. Záujem majú aj o knihy o zvieratách, encyklopédie, majú radi napínavé i vtipné príbehy zo súčasného života a, samozrejme, rozprávky,“ hovorí vedúca Obecnej knižnice v Malinove Alžbeta Šimonovičová.
Čítanie dospelých viac podlieha trendom, najmä pokiaľ ide o ženy. „Keď bola populárna Steelová, tak ju čítali, keď bol v kurze Matkin, tak jeho zháňali,“ hovorí vedúca knižnice. Ženy skôr uprednostňujú romantické príbehy, muži siahajú po detektívkach, cestopisoch či historických knihách. „Pravdupovediac, mužov je medzi našimi čitateľmi málo.“
(R)
