Nie za každou stavbou stojí architekt profesionál

za v čase, keď sa v Bratislave vo veľkom stavajú nové budovy a mesto sa rekonštruuje. Verejnosť preto citlivejšie vníma prácu architektov.

Neprispela k výzoru Bratislavy aj roztrieštenosť architektonickej obce?

„Myslím, že o roztrieštenosti architektonickej obce sa nedá hovoriť. Architekti pôsobia veľmi kompaktne. Problémy jednotlivcov nie sú problémami celej obce. Čo sa týka Bratislavy – myslím, že aj vďaka práci architektov sa Bratislava denno-denne mení k lepšiemu – či ide o rekonštrukcie, alebo o mnohé nové diela. Verejnosť si však musí uvedomiť, že nie za každou novou stavbou stojí architekt, máme tu mnohé diela realizované nearchitektami, neprofesionálmi, čo žiaľ verejnosť ešte nevníma. Architekti sú však predovšetkým služobníkmi. Ak investor bezohľadne a hlúpo presadzuje svoj názor, hľadá obyčajne zlého, slabého architekta alebo nearchitekta. A pripomenúť musím, najmä smerom k minulosti, že mnohé veľmi vážne veci sa rozhodovali, a platí to zavše aj dnes, za politickým stolom.“

Sú potrebné dve organizácie pre architektov?

„Členmi Slovenskej komory architektov a Spolku architektov Slovenska sú v mnohých prípadoch tí istí ľudia, dokonca aj vo funkciách. Kompetencie sú jasne vymedzené. Komora je profesná organizácia, ktorá je garantom kvality voči spoločnosti. Stará sa o legislatívu, súťaže, honorárový poriadok – jednoducho o problémy dotýkajúce sa každodennej práce architekta. Spolok sa stará skôr o akúsi ideovú nadstavbu architektúry – spolková tlač, výstavy, publikácie, knižnica, konferencie, organizácia prednášok, workshopov, práca s mladými architektami, študijné pobyty, štipendiá, študijné cesty, atď.. Vzájomná spolupráca a podpora je však veľmi dôležitá.“

Ako hodnotíte vypisovanie súťaží na architektonické realizácie?

„Všade v zahraničí sa architektonickým súťažiam venuje mimoriadna pozornosť. Neprinášajú len optimálne riešenia, ale tiež sú sitom kvality architektov, dávajú šancu presadiť sa mladým a najmä posúvajú dopredu architektonické myslenie. U nás sa vyše 20 rokov takmer nesúťažilo a súťaže boli často manipulované. Po roku 1989 sa súťaže len pomaly rozbiehali. Dnes je však situácia dosť zložitá. Architekti a súťaže sú zneužívané na to, aby sa získalo územné rozhodnutie a potom už výsledky nikoho nezaujímajú. To je však hlavne problém komory architektov. Tu sú potrebné aj legislatívne zmeny.“

Realizovali ste nejaké projekty v Bratislave?

„Áno, napr. most Lafranconi, urbanistické riešenie električkových trás, záchrana kláštora a kostola Kapucínov. Trinásť rokov som však pôsobil ako učiteľ na Fakulte architektúry. Vo funkcii hlavného architekta na Dopravoprojekte som bol pri viacerých projektoch v polohe konzultanta. Na Štátnom ústave pamiatkovej starostlivosti to zase bola úloha chrániť najmä pamiatky tzv. Architektúry Moderného hnutia pred znehodnotením. Ťažisko práce posledných rokov bol architektonický výskum – to je však dlhá téma.“

Autor: MILADA ČECHOVÁmilada.cechova@gpp.sk