Keď koncom 60. rokov zbúrali starú štruktúru zástavby v priestoroch terajšieho Hodžovho námestia a jeho okolia, mnohým Bratislavčanom bolo ľúto za Lechnerom, za obchodným domom Fischer, za krčmou Fajka pri Sv. Trojici, za starou Prírodovedeckou fakultou, za časťami Konventnej a Veternej ulice. Odišiel s nimi kus Bratislavy 19. storočia. Mnohí vtedy protestovali a vinu kládli na architektov.
Dovtedajšiu zástavbu nahradila frekventovaná komunikácia, námestie, ktoré nie je námestím, zmizla pôvodná vysoká zeleň. Bomby 2. svetovej bomby pomohli vytvoriť Poštovú ulicu s ošarpanými a nepravidelnými štítovými múrmi. Otvoril sa však nový pohľad na Grassalkovichov palác. Priestor pred ním sa stal vzdušným a z neho sme obdivovali novú, dovtedy nevidenú panorámu kostolov Alžbetíniek, Sv. Ladislava, Milosrdných bratov. Potom prišla stavba hotela Forum, ktorá vniesla do tohto priestoru novú mierku, zatienila Pioniersky palác, začal fungovať podchod pre peších, síce zle riešený, ale náš.
