HAINBURG. Slovenskí záujemcovia o históriu na stredoeurópskom území či o polárne a iné expedície dobyvateľov sveta majú do 15. novembra príležitosť spoznať ich na rozsiahlej Dolnorakúskej národnej výstave v Továrni na kultúru v rakúskom Hainburgu. Potvrdzuje to jej názov Dobyť a objaviť v premene času.
"Časť výstavy sa zaoberá dobývaním sveta no nie zbraňami, ale výskumom a objavovaním," povedal pre TASR Jakub Bielik, jeden zo šiestich študentov Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorých si vybrala rakúska strana, aby ako sprievodcovia boli k dispozícii najmä slovenským školským skupinám.
Nielen oni môžu na stovkách dobových exponátoch, videách a iných priestorových projekciách, mapách, fotografiách a textoch inštalovaných na dvoch poschodiach vidieť veľa z dejín svojho regiónu i spoznať odvážnych cestovateľov, ktorí pri objavovaní nových svetových oblastí riskovali život.
Slávni cestovatelia
Takým bol britský moreplavec James Cook. Návštevník sa dozvie, že bol aj vynikajúci kartograf a pri plavbách po Indickom a Tichom oceáne vykonal množstvo korektúr do máp pevnín i námorných, kým zomrel na Havaji v roku 1779.
Medzi veľkých cestovateľov patrila dcéra rakúskeho veľkopodnikateľa Pola Pfeiffer (1797-1858). Absolvovala päť dlhých ciest do Svätej zeme (1842), na Island a do Škandinávie (1845), dve okolo sveta (1846-1848, 1851-1855) a na Madagaskar (1856-1858). Odvážnu dobrodružnú cestu podnikol aj Július Payer. Potvrdzujú to jeho sane, kompas, poznámky, cestovný pas a ďalšie dokumenty približujúce takmer tragický osud rakúsko-uhorskej arktickej expedície (1872-1874).
Dobrodružnú cestu minulosťou predstavujú i poznatky zo života Keltov, Hunov, Germánov, kočovných Avarov a iných kmeňov, ktoré sa vystriedali aj na časti slovenského územia. Brnenie, kanóny, šable, dýky a ďalšie zbrane sú z obdobia tureckých a iných bojov. Nechýbajú exponáty z dobývania podzemia, ktoré používali baníci rebrík z kameňa, prenosné WC, karbidový kahan, respirátor, banský vozík, vodný žľab alebo ortuťová vypaľovacia pec.
Atómové hodiny i protesty
Výstava približuje aj vidiecky život v minulosti bývanie, ľudový odev, zvyky, slávnosti.
Fotografia z roku 1914 prezrádza, aká električka jazdila medzi Viedňou a Bratislavou so zastávkou v Hainburgu.
Medzi najnovšie exponáty patria atómové hodiny, urýchľovač častíc Cern a iná moderná technika, ale i protesty verejnosti (1984) proti postaveniu elektrárne v blízkosti Hainburgu. Zrážky polície s demonštrantmi vtedy zabránili klčovaniu dunajských lužných lesov, z ktorých je teraz národný park.
"Zo sklenenej terasy múzea Kulturfabrik je pekný výhľad na lužné lesy," dodal Bielik.
Autor: lut
