Na Dunaji neustále stúpa počet pohybujúcich sa motorových člnov. Všetci plaviaci sa musia dodržiavať prísne predpisy vydané štátnou plavebnou správou. ŠTARTFOTO – PETER POSPÍŠIL
V dunajskej zátoke a takmer vo všetkých priľahlých oblastiach tohto veľtoku čoraz častejšie vidieť honosné motorové člny. Finančné postavenie určitej skupiny ľudí sa odzrkadľuje na zátokách v Slovnafte, či jaroveckom ramene. Pribúdajú tam jachtové člny dlhé od štyroch do pätnástich metrov, ktorých hodnota je aj niekoľko miliónov. Je možné však kúpiť motorové člny aj v cene ojazdenej Felície a vodný motorizmus už nie je zábavou len pre bohatých.
Ešte pred niekoľkými rokmi sa po Dunaji plavili amatérsky vyrábané člny z dreva, neskôr z laminátu. Po otvorení hraníc sa po roku 1989 začali húfne dovážať člny od profesionálnych výrobcov. „Tradícia vodného motorizmu je na Slovensku spojená s Dunajom. Tento veľtok je pre našincov kolískou pohybu na vode. Pôvodne boli motorkové člny pomocnými a záchranárskými plavidlami pre jachtárov. Vývoj sa nedal zastaviť a postupný nárast motorových člnov si vynútil vznik samostatného Slovenského zväzu vodného motorizmu,“ hovorí predseda zväzu Oto Polášek. Športový vodný motorizmus vznikol pred 49 rokmi a v marci budúceho roku oslávi päťdesiatku.
Pýchou sú rýchlostní pretekári
Slovenský zväz vodného motorizmu zastrešuje len organizovanú športovú stránku tohto športu. „Naše súťaže by som rozdelil do piatich kategórií: rýchlostné, nerýchlostné, vodné skútre, rádiom riadené modely a vznášadlá.“ Pýchou zväzu sú, samozrejme, všetci jeho členovia, no medzi najúspešnejších patria pretekári na rýchlostných člnoch, ktorí neraz nosia z vrcholných európskych, či svetových podujatí množstvo medailí. Medzi nich patria Marián Jung (Dukla Banská Bystrica), Ladislav Herbanský (Slávia STU Bratislava), Miroslav Bazinský (Lodiar Komárno) a mnohí iní.
Rekreačné člny registruje štátna plavebná správa. „Každé rekreačné plavidlo musí byť registrované. Tak ako automobil musí mať štátnu poznávaciu značku, aj člny musia mať technický preukaz. Riadiť plavidlo môže len človek, ktorý má preukaz vodcu malého plavidla, a to je podobné ako vodičák pri automobiloch. Zaujímavosťou je, že oprávnená osoba, ktorej vydajú osvedčenie, nemusí byť plavcom. Povinnosťou každého kapitána je mať na lodi záchranné pomôcky.“ Cena kurzu sa líši a záleží na tom, či v nej máte zahrnutý praktický výcvik, ktorý nie je povinný. Pohybuje sa od 5000 do 11 000 korún.
Ochrancovia im dali stop
Vodní motoristi to nemajú s ochrancami prírody niekedy jednoduché. „Ekológia je veľmi dôležitým momentom, na ktorý sa berie prísny zreteľ. Určité pochybnosti v súvislosti so znečisťovaním životného prostredia sa nikdy nedajú celkom vylúčiť. Je pravda, že pred 50 rokmi motory neboli na takej úrovni, aby sme mohli povedať, že sú neškodné. Výrobcovia si uvedomili tlak ekologických noriem, a ak sa chcú na trhu uchytiť, nebudú vyrábať niečo, čo môže škodiť. Dnes je väčšou katastrofou arogantnosť kapitánov niektorých remorkérov, ktorí – ak ich nikto nevidí – v určitom úseku Dunaja vypustia častokrát oleje priamo do rieky,“ povzdychol si predseda a bývalý pretekár na rýchlostných člnoch. „Jediný raz nám ochrancovia prírody prekazili preteky, a to v Piešťanoch. Bola to otázka hluku a zachádzali až do takých extrémov, že chceli zakázať aj plachtenie s tvrdením, že plachta vo vetre trepoce a ruší vtáctvo.“
„Naopak, prevzdušňovanie vôd lodnými skrutkami vodu okysličuje. Na stojatých vodách je to badať najzreteľnejšie. Dôkazom sú rybári, ktorí ihneď po tréningu hádžu udice do vody a pochvaľujú si, že ryby sú aktívnejšie.“ MIROSLAV HÝLEK
miroslav.hylek@sme.sk
