BRATISLAVA. Podzemné garáže v Bratislave nie sú zakázané pod zeleňou a parkami. Neprípustné sú už len nad terénom zelene. Mestskí poslanci takto zmenili územný plán. V poradí už druhý balík zmien a doplnkov územného plánu čakal na schválenie mestskými poslancami od roku 2009.
Mimo dohody
Predseda komisie územného plánovania Michal Muránsky (SaS) hovorí, že túto možnosť chceli z návrhu vypustiť. „Mali sme koaličnú dohodu, že to bude vyňaté.“ Väčšina poslancov sa však pri hlasovaní zdržala.
„Aj keď budú zmeny územného plánu v platnosti, garáže nebude povolené stavať pod každým parkom, ale nebude to ani zakázané,“ vysvetľuje hlavná architekta Bratislavy Ingrid Konrad.
Posledné slovo
Muránsky však zároveň upokojuje, že všetky takéto žiadosti budú posudzovať osobitne. „Posledné slovo budú mať až primátor a územnoplánovacia komisia,“ povedal Muránsky.
Zeleň na streche podzemnej garáže môže byť podobná nepodkopanému parku, ale musia sa preto vykonať špeciálne úpravy stavby, hovorí hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad.
Aby voda vsiakla
Korene stromu sú približne rovnako veľké ako jeho koruna. Pri garážach so stromami nad stropom zvyčajne vynechajú dve parkovacie miesta v rámci celej hĺbky garáže alebo sa architektúra garáže prispôsobí stromom, vysvetľuje Konrad.
Inak voda steká do kanalizácie a zaťažuje tým čističky odpadových vôd. „Vo viedenskom stavebnom poriadku je vymedzených desať percent celkovej plochy pozemku väčšieho ako 500 štvorcových metrov, ktoré nesmú byť pod a ani nad zemou zastavané. Takto zrážková voda ostáva v pôde a zlepšuje celkovú klímu,“ tvrdí Konrad.
Parkovanie na Kollárku
Zmenu definície podzemných garáží ako neprípustných nad povrchom parkov navrhlo ešte predchádzajúce mestské zastupiteľstvo s cieľom postaviť pod parkom na Kollárovom námestí v Starom Meste parkovací dom, a vyriešiť tak zlú parkovaciu situáciu.
V súčasnosti sa podľa Starého Mesta na podzemnej garáži na Kollárovom námestí nepracuje. „Parkinggaráže boli iniciatívou magistrátu ako riešiteľa územného plánu,“ tvrdí staromestský hovorca Tomáš Halán.
„Nerozumiem, ako je možné, že na námestí bol v jeho hornej časti postavený nový objekt a vtedy sa nezrealizovali aj verejné garáže,“ dodáva hlavná architektka.
FOTO - ARCHÍV SME
Bratislava miluje zeleň, v parkoch však chýbajú lavičky a lampy, hovorí TAMARA REHÁČKOVÁ z Ústavu záhradnej a krajinnej architektúry FA STU v Bratislave.
V akom stave sú bratislavské parky?
„Tak ako všetky plochy verejnej zelene v Bratislave, nie vo veľmi dobrom stave. Súvisí to predovšetkým s pomerne nízkou úrovňou údržby a so stavom príslušnej vybavenosti, ako sú napríklad lavičky, chodníky, osvetlenie a podobne.“
Dajú sa parkami nazvať aj zelené plochy na sídliskách?
„V ich súčasnej podobe nie, ale majú veľký potenciál.“
Má Bratislava skôr rada shoppingparky ako parky?
„Tak ako v iných krajinách, aj obyvatelia Bratislavy obľubujú pobyt v zeleni, v parku. Sú tu však menej dostupné. Najlepší prístup k parkom majú podľa nášho prieskumu obyvatelia Starého Mesta, zo 75 percent jeho územia sa do najbližšieho parku dostanete pešo do desiatich minút, čo je sedemsto metrov. Pre obyvateľov Devínskej Novej Vsi, Podunajských Biskupíc a Rače nie je ani vo vzdialenosti približne tisíc metrov dostupný žiadny park celomestského významu.“
Dala by sa popularita parkov medzi Bratislavčanmi ešte zvýšiť?
„Parky medzi Bratislavčanmi sú populárne, stačí sa v pekný slnečný deň pozrieť do Medickej záhrady či do Sadu Janka Kráľa, ako sú zaplnené návštevníkmi všetkých vekových kategórií. Dobrou formou propagácie parkov bol Víkend historických parkov a záhrad Bratislavy zo začiatku júna, pomôže možno aj mestská verejná diskusia o postavení a poslaní zelene v Bratislave.“
