Na dňoch majstrov bolo 250 remeselníkov

Dni majstrov ÚĽUV-u spestrili tradičné jedlá, folkkorzo a Slováci z Békešskej Čaby

BRATISLAVA. Posledný prázdninový víkend centrum mesta napriek letnej horúčave žilo. Ľudia obzerali, kupovali a diskutovali s majstrami rôznych remesiel. Tí prišli do Bratislavy z celého Slovenska nielen predávať, ale aj predvádzať, ako ich výrobky vznikajú.

„Našich majstrov bolo okolo 220, ďalších tridsať prišlo z Maďarska,“ povedala Barbora Španitzová z ÚĽUV-u.

Hlúčiky ľudí sa tvorili na Hviezdoslavovom námestí, rozdelenom na „sekcie“ východ, stred a západ pri hrnčiaroch, kováčoch, košikárovi a ďalších remeselníkoch.

Zaslúžený záujem vzbudzovali aj výrobné postupy, ktoré predvádzal povrazár, šindliar či výšivkárka, zdobiaca vankúš detvianskou výšivkou krivou ihlou alebo výrobca fujár. Viacerí z nich bývajú na Dňoch majstrov pravidelne.

Kroje v dave

Pešou zónou korzovali aj ľudia v krojoch. „Toto je myjavský kroj,“ ochotne odpovedala na otázky pani v slnečných okuliaroch, rozopínajúc si v teple lajblík. Dievčatko, ktoré korzovalo s ňou, sa už z kroja vyzlieklo a po meste kráčalo len v košeli.

Heslo VyKroj sa z davu, ktoré bolo leitmotívom podujatia, napĺňali aj civili. Takým bol aj Simon z Anglicka, ktorý

mal k bermudám a tričku namiesto šiltovky na hlave širák. „Vyzerá zvláštne, kúpil som ho tuto na trhu,“ povedal s úsmevom. Na otázku, či ho bude nosiť aj doma, prikývol. „Jasné,“ povedal.

Od SĽUK-u po Lúčnicu

Hudbou a tancom ožívalo Hlavné námestie. Na pódiu, sa striedali folkloristi – autentickí i modernejší. Standing ovation zažil v piatok večer SĽUK, ale ovácie si vyslúžili aj iní. Výkriky bravó patrili napríklad rodinnej muzike Janoštin z Oravy s dvoma malými tanečníkmi, ktorí odtancovali náročný odzemok. Trojdňové podujatie sa skončilo v nedeľu večer vystúpením Lúčnice.

Nádvorie Starej radnice patrilo počas víkendu Slovákom z Békešskej Čaby v Maďarsku. Ich výšivky, techniky pletenia či hudba na citare, ktorú predvádzala pani Illdikó Ocsovszká, boli ozvláštnením podujatia. Že nežijú na Slovensku sa dalo spoznať len podľa toho, že niektoré výrazy museli dlhšie hľadať. Ochotne vysvetľovali remeselné techniky ale aj to, ako udržujú tradície na Dolnej zemi.

Čipkárkam na Primaciálnom námestí konkurovala kuchyňa z Pukanca, kde varili párance. „Bratislavčania sú strašne hladní,“ usúdila jedna z Pukančaniek, „párajúca“ cestovinu do hrnca pri pohľade na dlhý rad čakajúcich na nedeľný obed. Slušná porcia párancov - naslano so zemiakmi alebo na sladko s tvarohom stála 2 eurá. "Za takú sumu v Bratislave slušné jedlo, naviac čerstvé, nedostanem," zhodnotil Bratislavčan Milan. "Bol som tu aj včera, na večeri," dodal.

Gastrozóna, kde sa dal ochutnať napríklad aj demikát, bola na Rybnom námestí. „Domáca kuchyňa má úspech, o rok zrejme gastrozónu rozšírime“ dodala Španitzová.