BUDMERICE. „Počas minulého roka sme natrafili na hrob asi 30 ročnej ženy, ktorá bola uložená v zásobnej jame, spoločne so šperkom, keramickými prídavkami-nádobami, zlomkom zrnotierky. Ďaľšími prídavkami boli riečne lastúry.
Nejde o bežný hrob, ide o hrob na sídlisku v sídliskovom objekte, regulárne pohrebisko leží len 500 metrov od náleziska,“ opisuje úspechy uplynulého roka Július Vavák z Malokarpatského múzea, ktorý spolu z Pavlom Jelínkom z inštitútu SAHI vedie výskum v pravekej zaniknutej opevnenej osade medzi Budmericami a Jabloncom.
Ženu pochovali v lete
„Vo vedľajšom objekte sme narazili na vyše 20 celých zámerne uložených nádob. Ležali spolu s ľudskými kosťami z viacerých jedincov spolu so zvieracími kosťami a inými zaujímavými nálezmi – napríklad početné kamenné zrnotierky a drvidlá, dve odlievacie formy, bronzový šperk, tkáčske závažie, kostený hrot šípu,“ vymenúva „čerstvé“ nálezy Vavák. Predmety ostávajú v zbierkach Malokarpatského múzea v Pezinku.
Archeológovia si myslia, že okolnosti svedčia o zaujímavej kultovej činnosti. Mimoriadnym nálezom a zdrojom unikátnych dát sa stal drevený trám z obdobia okolo roku 1420 pred naším letopočtom.
„Dnes dokonca vieme, že ženu uložili do objektu v letných mesiacoch, dokázala to analýza peľu. Antropologické analýzy boli ostatne tiež veľmi zaujímavé. Momentálne sa spracúvajú archeobotanické vzorky z minulého roka, ktorým dominujú obilniny, ktoré sa spracovávali zrnotierkami. Na poznatky o skladbe chovaných zvierat si musíme zatiaľ počkať,“ hovorí Pavol Jelínek. Poznamenal, že analýzy materiálu sa neustále vykonávajú alebo sú v príprave.
Ľudí obetovali božstvám
Kanibalizmus v tunajšej osade nie je dokázaný, ale archeológovia ho nevylučujú. „V našom prípade ide prinajmenšom o manipuláciu s kosťami ako súčasť obetného rituálu. Doklady rituálneho kanibalizmu v maďarovskej kultúre sú známe.
Nešlo o primitívne praktiky, obetovanie ľudí predstavovalo vždy tú najvyššiu obeť božstvám a nebolo cudzie ani vyspelým spoločenstvám. Veríme, že rozmanité analýzy prispejú k lepšiemu poznaniu života ľudí a ich prostredia na prelome staršej a strednej dobe bronzovej,“ povedal Július Vavák.
Archeológovia v súčasnosti začali s druhou výskumnou sezónou, počas ktorej plánujú odkryť obydlie objavené minulý rok. „Realizácia výskumu je i tohto roku podporená zo súkromných zdrojov Zoroslava Kollára. Prostriedkov však nie je nikdy nazvyš“, priznáva Jelínek.
„Na ploche budeme určite pracovať aj v ďalších rokoch. Tešíme sa na nové nálezy a situácie. Určite sa to vyplatí, náš výskum je unikátny tým, že z čo najmenšej plochy sa snažíme získať čo najviac informácii. Na Slovensku sme stále na míle vzdialení podmienkami pre vedu vo vyspelých štátoch. Podobné projekty sú lastovičkami, dúfame, že slovenskú vedu čakajú v budúcnosti lepšie časy.“
