Výstava Vladimíra Popoviča je inštalovaná v Mirbachovom paláci do 8. septembra. FOTO SME – PAVOL MAJER
Autora poznáme predovšetkým ako umelca venujúceho sa prevažne maľbe. O to osviežujúcejšie sú jeho kreácie z materiálu, ktorý ľahko podlieha zničeniu, a predsa má v rukách majstra veľkú výrazovú silu. Popovič odlieta na svojich papierových lietadielkach, plaví sa na množstve lodičiek a ešte aj jeho osobné zápisky sa menia na Krkváže. Papier sa mení na závesné či priestorové dielo, ktoré nestráca nič z typického autorovho rukopisu. Nachádzame v ňom známu znakovosť aj črty popovičovskej animovanej kresby. Vystrihuje, prestrihuje, perforuje a zlepuje.
Z vystavených prác cítime, že tvorba z papiera znamená pre umelca hravosť a zároveň prináša príjemnú a invenčnú nepredvídateľnosť. Metóda spontánneho krčenia papiera sa najlepšie vníma i vyníma na veľkoplošnom reliéfe (Nočné mesto), ale o nič kratšie nepostojíme pred najrôznejšími mixami denníkových záznamov, fotografií, autotypií a koláží. Popovič návštevníkom servíruje aj špeciálne menu – na papierových táckach. Niektorí možno zabočia do reštaurácie, ale autor asi dúfa, že sa trošku pozastavíme nad pascami konzumu. Veď ochutnať, čo navaril Popovič, by bolo možno menej nebezpečné. Aj keď ide o zombie alebo vúdú menu.
Listy nesmrteľnej milenke, Limitovaná siréna či Air Danger, dominujúci výstave, sú povýšením papiera a podobne ako ktorékoľvek vystavené dielko nám pripomínajú, že možno až príliš mrháme týmto cenným materiálom. Kto by totiž len tak ľahostajne hodil do koša niektorú z Popovičových snežienok alebo fialiek či huslistku? (Huslistka si nohy neholí, čudujú sa harfistka i violy.) A Utopená panna vo Váhu pôsobí satiricky i krehko zároveň. Môžete sa zasmiať, ale zároveň máte chuť vyloviť ju.
Vladimír Popovič tvorí z papiera už niekoľko desaťročí. Civilizácia farebných papierov je opäť svetom, v ktorom sa cítite ako doma.
MILADA ČECHOVÁ
