FOTO – PETER PROCHÁZKA
Na nádvorí Mirbachovho paláca sa počas kultúrneho leta vždy v utorok o 19.00 začína „také obyčajné rozprávanie“. Ako keď k vám príde na návštevu človek, ktorého máte radi a chcete si nielen zaspomínať na staré časy. Rozpráva sa o tom, čo málokto vie, s tými a o tých, ktorých väčšina prítomných pozná. Vraví sa o udalostiach života, ako prišli, ako prekvapili alebo naplnili očakávania. Vraví sa „bez obrúska“, úprimne.
To, čo nemožno vidieť na televíznej obrazovke a čo najmä z časových dôvodov neposkytne ani rozhlas, ponúka už piaty rok cyklus Autor a dielo pod vedením TATIANY SEDLÁKOVEJ.
Kto prišiel s iniciatívou organizovať cyklus, v ktorom sa predstavujú ľudia prispievajúci k zveľadeniu kultúry v Bratislave?
„Vyvinulo ju pred piatimi rokmi Mestské kultúrne stredisko. Spoločne oslovujeme osobnosti nášho kultúrneho života, najmä umelcov, ktorí žijú a tvoria v našom hlavnom meste. Snažíme sa poodhaliť u ‘spovedaných‘ ľudí čosi viac než to, čo interpretujú na javisku či v hudbe alebo výtvarnom diele. Skôr to chce byť rozprávanie o tom, čo je ‘za tým‘. O tom navyše, čo z interpretovanej hudby, z javiska divadla či pri čítaní knihy môžeme málokedy uhádnuť, odhaliť.“
Počas leta zasadnú k vám tí, ktorých mená sú „zaručeným“ pútačom pre Bratislavčanov, napríklad herec Stano Dančiak alebo ako práve dnes vedúci Lúčnice Štefan Nosáľ, no aj takí, ktorých poznajú len ľudia, čo sa o kultúrne dianie či vývin mesta zaujímajú podrobnejšie. Je to zámer?
„Cyklus Autor a dielo má dve polarity. Na jednej strane sú jeho hosťami naozaj tí, ktorí sú už v povedomí, a na strane druhej sa zasa snažíme predstavovať mladých umelcov. Pozvaný hosť si pozýva svojho hosťa, keď chce i celú skupinu. Pôvodný zámer cyklu však zostáva: priblížiť tých, ktorí pre Bratislavu niečo robia.“
V cykle sa odhaľujú tak problémy mesta ako aj „záhyby“ bytia človeka z rôznych oblastí umeleckého života. Čo je vzácne už preto, že súčasnosť niečomu podobnému inak veľmi nepraje.
„Takéto odkrývanie bytia pozvaného hosťa znamená aj pre mňa mnoho. Človek sa mi buď odovzdá, buď mi verí, alebo nie. Našťastie, druhý prípad zatiaľ nenastal. Neviem, čo by som si počala.“
Ani publikum v Mirbachovom paláci však pri vzájomnej komunikácii nemlčí.
„Naopak, je nesmierne komunikatívne – a platí to, aj keď práve nič nevraví. Prichádzajú ľudia, ktorí sú prítomní vždy, aby sa ‘zoznámili‘ so zaujímavým človekom. Mnohí si však vyberú program podľa mena, tvorby toho, kto ich zaujíma. No zakaždým býva na nádvorí akési zvláštne pozitívne napätie, akási komunikácia bez slov. Možno to robí genius loci?“
JANA JURKOVIČOVÁ
