ale aj lesy Železnej studničky, Devínskej kobyly, lesy a polia nad Záhorskou Bystricou, Račou, okolo rieky Moravy a pri Vajnoroch. V každom z nich sa môžete na prechádzke stretnúť s poľovníkmi so zbraňou na pleci alebo s poľovnými psami. Ak je v revíri poľovačka, turisti to ani nemusia vedieť. Žiadny zákon neukladá povinnosť ohlásiť spoločný lov verejnosti.
Podľa extajomníka mestského poľovníckeho zväzu Petra Bednaříka sa však ľudia nemusia obávať. „Podľa zákona môže poľovník použiť zbraň, len keď vie, na čo strieľa a nemôže ohroziť človeka ani jeho majetok,“ hovorí Bednařík, ktorý poľovníči v revíri Devínska kobyla už od roku 1965. Za ten čas vie len o dvoch prípadoch, keď bol postrelený alebo zastrelený človek, oba sa stali ešte v 70. rokoch, jeden v Stupave, druhý v Čunove, kde poľovník postrelil okoloidúceho poľovníka pri nočnej poľovačke na diviaky. „Na Slovensku je vyše 50-tisíc poľovníkov, v Bratislave sa o revíry stará asi 285 poľovníkov. Porovnajte si, koľko nešťastí spôsobí toľko vodičov.“ Nepamätá si ani prípad, keď lovecký pes napadol človeka. Psy sú vycvičené, a tak je útok podľa neho „málo pravdepodobný“.
Diviaky ušli, dropy sa vracajú
V revíroch Bratislavy sa poľuje najmä na srnčiu zver, ale aj na husi, kačice, bažanty, zajace či diviaky.
Pre druhy, ktorých je málo, stanovuje okresný úrad normované stavy, teda koľko týchto zvierat by malo v revíri zostať. Na „nadpočet“ možno poľovať, no poľovník musí poľovať prednostne na choré, menej vyvinuté a prestarnuté jedince. V Bratislave sa nerobí poľovačka za poplatky, pretože je tu celkovo málo zveri.
„Kedysi bola v Bratislave aj jelenia zver, najmä v lužných lesoch okolo Dunaja, zničila ich výstavba Gabčíkova. Dnes je v našom revíri len asi päť kusov jelenej zveri na ostrove Sihoť pred Devínom. Na tie sa už nemôže poľovať, len sa chránia.
V Bratislave bývalo aj veľa diviakov, v Karpatoch, Čunove, na Devínskej kobyle. Poľovalo sa na 80 kusov ročne. Veľmi ich však vyrušovali turisti, cyklisti, a tak sa presunuli do Rakúska,“ hovorí Bednařík. Dobrou správou je, že sa k nám vrátili vzácne vtáky – dropy. „Nie sú tu trvalo, prechádzajú medzi Maďarskom, Rakúskom a Slovenskom – čunovským a jarovským revírom.“ Vo všetkých revíroch je však pomerne veľa srnčej zveri, ktorá nie je taká háklivá na pokoj, a najmä veľa líšok. Práve vďaka nim sa v revíroch často vyskytuje besnota. V bratislavských lesoch nemajú líšky prirodzeného nepriateľa okrem človeka, množia sa a roznášajú nákazu. Poľovníci ich usmrcujú a zabezpečujú tiež ich vakcináciu proti besnote.
Hrozba pre psíčkarov
Nielen poľovanie, ale aj boj s besnotou a ochrana zveriny patrí k práci poľovníka. Podľa poľovníckeho zákona je povinnosťou poľovníka zachovanie, zveľadenie, cieľavedý chov a ochrana zveri a potom môže zver loviť a ulovenú si privlastniť. Poľovníci zver prikrmujú a najmä v Bratislave ju musia chrániť pred túlavými mačkami a psami. Tie narobia veľké škody najmä na jar, keď zver vodí mladé.
Poľovníci môžu túlavé psy a mačky strieľať. Práve preto sa často dostávajú do konfliktu so psíčkarmi. Pomáha im poľovnícky zákon, ktorý hovorí, že môžu usmrcovať psy, ktoré sa vzdialili od majiteľa, sú viac ako 200 metrov od trvale obývaného domu a hľadajú alebo prenasledujú zver. Taký prípad sa stal napríklad v marci. Poľovníci zastrelili psa manželom z Dúbravky. Poľovníci tvrdia, že nevideli majiteľa a pes ich napadol. Majitelia hovoria, že pes poľovníkov zacítil, vydal sa za nimi a len zaštekal, aby upozornil pána. Ich Duna sa vraj od pána vzdialila na 30 krokov. Celý prípad ešte stále vyšetruje polícia.
