Podnik vyrábal v roku 1864 podľa dochovaných údajov denne okolo 8 tisíc tabuliek.
BRATISLAVA. Žiaci v školách sa nikdy nezaobišli bez potrieb na písanie. V minulosti to boli najmä bridlicové tabuľky. Boli v dnešnom ponímaní ekologické, keďže sa mohli používať až do rozbitia. Napísaný text sa z nich ľahko zotrel a mohli sa opäť použiť.
Bridlicová tabuľka bola obojstranne vyleštená tenká bridlicová doska, osadená do rámu z mäkkého lešteného dreva. Luxusnejšie tabuľky sa vyrábali v ozdobných rámoch z tvrdého dreva, mosadze alebo zinku.
Tabuľka mohla byť čistá, ale niekedy mala na jednej strane riadky na písanie, na druhej strane mohla byť štvorčeková sieť pre počítanie alebo aj notová osnova. Patril k nej griflík na písanie a hubka na zotieranie.
Významný výrobca a distribútor bridlicových školských tabuliek na Slovensku sídlil v obci Mariatál (dnešná Marianka). Bridlica sa v Marianke ťažila už v 17. storočí. Štiepna hornina sa používala na pokrývanie, dláždenie aj výrobu tabúľ a dosiek biliardových alebo ruletových stolov.
Francúz Eugen Bontoux tu zriadil lom a továreň, v ktorej sa v roku 1863 začala výroba bridlicových školských
tabuliek. Podnik vyrábal v roku 1864 podľa dochovaných údajov denne okolo 8 tisíc tabuliek.
Výroba v Marianke údajne pokrývala asi polovicu spotreby monarchie. Vyvážali sa aj do Severnej a Južnej
Ameriky, Anglicka a Orientu. Dokladom vysoko kvalitnej práce podniku bolo ocenenie jej výrobkov striebornou medailou na IV. svetovej výstave v Paríži v roku 1867.
