Historickému krovu Dómu svätého Martina hrozil zánik.
STARÉ MESTO. Točité schodisko stúpa vyššie a vyššie. Šliapeme nahor, náš sprievodca, stavebný technik Jan Štepánek sa smeje, že treba mať kondičku, lebo sme len v tretine veže bratislavského Dómu sv. Martina.
Nakoniec ale nejdeme až na vrchol, zastavujeme sa na drevenom krove nad svätyňou katedrály. Práve tu totiž minulý týždeň upaľovali škodcov, presnejšie drevokazný hmyz. Červotoče a fúzače ničili teplom.
Štepánek z českej firmy Thermo Sanace, ktorý mal techniku vypaľovania na starosti, hovorí, že ak by sa historický krov katedrály nesanoval, strecha dómu by sa začala rozpadávať.
Drevený krov nad svätyňou napadli chrobáky.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Škodcovia z 93. roku Krov dómu vydržal pritom niekoľko storočí, drevo ktoré naň použili, je z konca 15-teho. Patrí k najstarším známym krovom tohto typu nielen na Slovensku, ale aj v bývalom Československu a blízkom okolí.
Zánik mu hrozil paradoxne pre opravu. V roku 1993 tu vymieňali latky a krytiny, a použili neodkôrovaný materiál, zavliekli sem škodcov.
„Tento neskoro gotický krov, ktorý tu vydržal viac než päťsto rokov, bol pre hlúposť napadnutý a hrozil mu zánik,“ dodal Štepánek. „Keby sa to nevypálilo, pokračovala by degradácia jednotlivých prvkov. Tu vidíte, ako sú prvky oslabené.“
Chrobákov rozkladali Z histórie katedrály pôvodne gotická stavba vznikla na na mieste pôvodného románskeho kostola sv. Salvátora, starý kostolík zbúrali v roku 1432; 1452 - vysvätenie centrálnej lode; 18. storočie – pridanie barokových prvkov; 1563 až 1830 – korunovácie 2002 - katedrála je národnou kultúrnou pamiatkou. Od 8. marca 2008 - sídelná katedrála bratislavského arcibiskupa
Štepánek ukazuje na zúžené akoby nahlodané drevené trámy. Pred pár dňami prešli takzvanou termosanačnou metódou. Nahrievali ich spolu so škodcami vo vnútri horúcim vzduchom. Do napadnutého krovu cez veľké hliníkové potrubia vháňali horúci vzduch. Potrubia viedli do katedrály zvonku, kde stál veľký teplovzdušný agregát.
Pred tým, než sa v krove oteplilo, navŕtali do chorých trámov milimetrové elektrické sondy. „Elektronické čidlá sme opatrne zasunuli do prostriedku dreveného trámu a z bezpečnej vzdialenosti sme online merali aktuálnu teplotu v každom mieste dreva,“ hovorí Štepánek.
Vysvetľuje, že drevokazný hmyz má telo z bielkoviny, ktorá sa pri 55 stupňoch rozkladá, zničí sa vo všetkých štádiách – vajíčko, larva, kukla a chrobák.
„Chrobák zahynie sám v sebe. V každom mieste dreva sme museli mať 55 stupňov, aby sme mali stopercentne istotu, že krov je vyčistený.“
Jan Štepánek, stavebný technik firmy Thermo Sanace, vysvetľuje podstatu metódy vypaľovania.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Arcidiecéza vydržala päť minút Hoci krov dómu nahriali až na sto stupňov, požiar pri takejto teplote podľa Štepánka nehrozí. „Vývoj teplôt sledujeme pomocou počítača, vháňaná teplota je regulovaná na maximálne 120 stupňov, nad túto teplotu nejdeme, teplota vznietenia dreva je až 300 stupňov, bezpečnosť je naozaj vysoká.“
Napriek počítačom si saunu v katedrále museli pri termosanácii vyskúšať aj osobne, Štepánek hovorí o nutnej vizuálnej kontrole. „Boli sa tu pozrieť i zástupcovia arcidiecézy a vydržali tu päť minút.“
V Nemecku, kde metóda termosanácie v 30. rokoch 20. storočia vznikla, dodnes merajú teplotu dreva klasickými kvapalinovými teplomermi. Každú hodinu chodia do tejto „sauny“ chlapi v helmách merať teplotu.
Dóm žiaril V dóme chrobáky ničili na tri etapy, ohrievanie trvalo štyri až desať hodín. „Keď sme v noci vyšli hore na Nový most a pozreli sme sa cez termokamery, tak dóm žiaril.“
Náklady na termosanáciu Štepánek tají. „To sú interné veci, ktoré nemôžem poskytnúť,“ vraví. Tvrdí, že sú určite nižšie ako náklady na výrobu novej strechy. Pamiatková hodnota cenného krovu by navyše odišla spolu s novou strechou.
Po vypaľovaní škodcov sa musí drevo ešte ošetriť chemicky, čiže natrieť. „Výrobca garantuje päť ročnú ochranu proti škodcom, vraví Štepánek. „Odporúčam však, aby sa nátery preventívne robili každé dva alebo tri roky.“
Trojloďový gotický kostol je prvou stavbou na Slovensku, kde proti škodcom bojovali termosanačnou metódou. Vypaľovanie robili Česi, kde metódu využívajú od minulého roku najmä pri pamiatkach.
Lešenie pôjde dole na jeseň
Veža katedrály mala porušenú statiku. Nová bude aj časť fasády.
BRATISLAVA. Už druhú letnú sezónu si turisti v Bratislave robia fotky dominanty mesta, gotickej katedrály svätého Martina, aj spolu s lešením, ktoré ju halí. V trojloďovom gotickom kostole prebieha rekonštrukcia.
Statik Vladimír Kohút, ktorý rieši aj obnovu dómu, hovorí, že lešenie z veže by mohlo zmiznúť koncom septembra. Hotová by vtedy mala byť veža a západná časť fasády.
Rekonštrukcia však týmto nekončí. Kohút hovorí, že jej pokračovanie závisí od peňazí. Terajšiu obnovu platí bratislavská arcidiecéza a grant z ministerstva kultúry.
Lešenie halilo vežu už pred obnovou, dôvodom bol jej havarijný stav a statika.
„Lešenie muselo ísť na vežu skôr, lebo bola v havarijnom stave jej drevená konštrukcia,“ povedala Marta Belohorcová z Krajského pamiatkového úradu v Bratislave. „Najskôr sa museli robiť opatrenia, aby sa niečo nestalo.“
Samotná obnova začala podľa Belohorcovej až tento rok, termín jej skončenia závisí od peňazí. Pamiatkári vraj chodia na kontroly každý týždeň.
Lucia Tkáčiková
Po vypálení nastupuje na chémia. Preventívny náter.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Horúci vzduch sa do krovu vháňal rúrami z agregátu, ktorý stál vonku.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Napadnuté drevené trámy sú oslabené
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Na krove po termosanácii
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
