Plán so záhradami stroskotal na peniazoch a pozemkoch. Vinohrady chcú chrániť územným plánom.
BRATISLAVA. Ambiciózny projekt premeny viníc nad Bratislavou na takzvané visuté záhrady, čiže oddychové plochy, ostane len na papieri. Niekoľko rokov určite.
Bratislavský primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru) priznal, že mesto na plán ešte bývalého vedenia mesta na čele s Andrejom Ďurkovským (vtedy KDH) nemá peniaze.
„V najbližších troch rokoch si to neviem predstaviť,“ hovorí Ftáčnik. „Museli by sme vykúpiť súkromné pozemky.“
Na súkromnom
Projekt Visuté záhrady
- terasovitý projekt
na juhovýchodných svahov Malých Karpát,
- miesto na relax a oddych
s výhľadom na mesto,
- prechod medzi výstavbou
a lesom,
- podobné projekty fungujú
aj vo svete napr. Anglicko.
Už pri predstavovaní projektu visutých záhrad Ďurkovským, zámer mnohí označovali ako nereálny. Dôvodom boli práve súkromné pozemky, na ktorých mali vzniknúť.
Záhrady, ktoré mali tvoriť akýsi prechod medzi rozmáhajúcou sa výstavbou a mestským lesom, mali zabrániť zastavaniu vinohradov v kopcoch nad Bratislavou.
Od roku 2009 totiž už vinice Zákon o vinohradníctve nechráni.
Ftáčnik hovorí, že mesto chce zástavbe na lukratívnych pozemkoch vinohradov brániť územným plánom. „To je nástroj mesta, zamietli sme už tento rok viaceré investičné zámery, viaceré plazivé pokusy.“
Starosta bratislavského Nového Mesta Rudolf Kusý (nezávislý), kde sú niekdajšie vinohrady, chce pri chránení ich spolupracovať.
S Ftáčnikom sa dohodli, že hlavná architekta Bratislavy a architekt Nového Mesta spracujú spoločný návrh pre územie vinohradov.
Dvojnásobný zárobok
Novomestský hovorca Marek Tettinger však upozornil, že mestská časť nedokáže vinohrady ochrániť proti vôli vlastníka vinohradu.
„Starý zákon o vinohradníctve obsahoval možnosť udeliť sankcie tomu, kto sa o svoj vinohrad nestará, nový zákon je podstatne liberálnejší,“ dodal Tettinger. „Naša aj európska legislatíva sú dokonca nastavené tak, že ak vlastník nemá o prevádzku vinohradu záujem, môže na tom zarobiť hneď dvakrát. Najskôr dostane príspevok, ak nechá vinohrad vyradiť z fondu, druhý raz, keď ho predá developerovi.“
Nové Mesto má územný plán zóny, ktorý na území vinohradov umožňuje len výstavbu nízkopodlažných hospodárskych stavieb s nízkou hustotou zástavby. Výnimkou je podľa Tettingera tzv. Malokarpatský podhorský pás, kde v minulosti schválili individuálnu bytová výstavbu.
Jedna z vizualizácií
Avizovali, no nespustili
Magistrát chcel záhrady financovať aj z verejnej zbierky. Jej spustenie avizoval niekdajší koordinátor projektu na meste Juraj Ondrejčík začiatkom tohto roka.
Hovorca primátora Ľubomír Andrassy povedal, že s vrátením peňazí ľuďom teraz problém nebude. So zbierkou totiž mesto ešte nezačalo. „Účet nebol vytvorený,“ hovorí Andrassy.
Andrassy dodal, že myšlienka záhrad je napriek dlhom aktuálna, podľa vedenia mesta sa však musí odložiť.
Primátor Ftáčnik pre agentúru SITA povedal, že projekt zostáva na stole, myšlienka bola rozpracovaná. „Nedávno sa uskutočnilo aj stretnutie s talianskym architektom a našimi domácimi architektmi, ktorí predstavovali rôzne koncepcie, ktoré spracovali študenti.“
Bratislava svoj dlh vyčíslila na 223 miliónov eur.
Visuté záhrady sú projektom terasovitých záhrad s výhľadom na mesto, ktoré by mali vytvoriť nový park s možnosťami na rekreáciu a oddych.
Záhrady by sa mohli stať aj alternatívou k nákupným centrám. Ako jedna z možných lokalít prichádza do úvahy priestor medzi Mladou gardou cez opustený kameňolom a po rozhraní medzi vinohradmi a okrajom lesa až na Cvičnú lúku na Kamzíku.
Myšlienka na vytvorenie visutých záhrad v Bratislave nie je ojedinelá. Podobné možnosti oddychu ponúkajú napríklad rímske záhrady Villa Borghese, barcelonský park Güell od Gaudího, dublinský park Phoenix, viedenský Schönbrunn či zrekonštruované staré záhrady Pražského hradu. V Bratislave sa nachádza verejná zeleň v Sade Janka Kráľa či Horskom parku, pracuje sa na vytvorení verejného parku Draždiak v Petržalke.
Vinohrady sú dnes lukratívnymi pozemkami pre výstavbu.
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
O visuté záhrady bol záujem, návrhy, ktoré mesto aj vystavovalo, robili študenti vysokých škôl.
FOTO - ARCHÍV SME
