Riaditeľka Bratislavskej zoologickej záhrady MILOSLAVA ŠAVELOVÁ hovorí o nedostatku peňazí, ale aj o tom, že chce získať slony i gorily.
Od začiatku roka sa u vás narodilo 64 mláďat z 23 druhov. Je to náhoda či taktika?
„Trošku sme zmenili prístup k jednotlivým chovným zámerom. Analyzovali sme, kde sú tie chovné páry v poriadku, kde by sme mali uskutočniť výmenu, aby sme zamedzili príbuzenskej plemenitbe, skvalitnili preventívnu veterinárnu činnosť a podmienky chovu, aby sa život zvierat čo najviac približoval podmienkam vo voľnej prírode a ten výsledok vidíte.“
A to naozaj treba aj na zvieratá ísť tak, že donesiete nového samca, aby ten starý začal žiarliť a konečne splodil potomkov?
„Ak máte na mysli naše leopardy cejlónske, tak to nebolo plánované. (Smiech). Leopard Lothar už naozaj má vysoký vek, možno vo voľnej prírode by už ani nežil. Bol s našou mladou samičkou a dlho nebolo ich párenie úspešné.
Mláďatká sme si želali aj preto, že sme zapojení do Európskeho záchranného programu pre ohrozené druhy. Rozhodli sme sa, že starému samcovi nájdeme umiestnenie v inej zoologickej záhrade a snažili sme sa obstarať nového samca. Mladého samca sme doviezli, nemohli sme ho však hneď spojiť so samicou, najskôr sa musel u nás aklimatizovať.
Samozrejme, starý samec nového cíti a aj ho vidí vo vnútri pavilónu cez bariéry. Prosto omladol, vzchopil sa, a ešte ani mladý nebol s chovnou samicou, a prišli mláďatká. Je ťažké povedať, či by tie mláďatká boli, keby sme nedoviezli toho mladého.“
Malého leoparda splodil 17ročný samec (na strednej snímke vzadu) so štvorročnou samicou, o ktorú sa veľmi nezaujímal.
FOTO - TASR
A kedy doveziete slony? Ľudia sa na ne stále pýtajú.
„Radi by sme mali slony. Je úžasné starať sa o takéto zviera a chýbajú návštevníkom. Ale chovné zariadenie pre slona je dosť veľký finančný objem. A to je dôvod, prečo nemáme slony. Ako členská záhrada Európskej asociácie zoologických záhrad a akvárií nemáme problém s obstaraním slonov. Nemuseli by sme za ne platiť, dostali by sme ich.
Ale chovné zariadenie je skutočne minimálne tak finančne náročné ako pavilón primátov, ak nie drahšie. (Pavilón opíc stál tri milióny eur, pozn. redakcie). Máme schválenú koncepciu rozvoja zoo, v ktorej má svoje miesto aj sloninec. Mestskí poslanci schválili, ako sa má zoo rozvíjať. Ale celý rozvoj záleží od finančných prostriedkov. Určili sme si poradie, prvý bol pavilón šeliem, druhý pavilón primátov a tretí máme v pláne africký komplex pre africké kopytníky.“
Chcete však aj gorily...
„Prebiehajú rokovania s naším zriaďovateľom. Uchádzali sme sa o ne dosť dlho a keď bol u nás po otvorení pavilónu primátov na návšteve koordinátor chovu, presvedčil sa na vlastné oči, že chovné zariadenie spĺňa všetky nároky na chov goríl v zajatí a dal nám súhlas. Lenže už ich miesto zabrali šimpanzy.
Takže potrebujeme staré zariadenie, kde boli šimpanzy, modernizovať a preložiť šimpanzy. Tak sa nám v pavilóne uvoľní miesto pre gorily. Už máme určené jedince v zoologickej záhrade z Anglicka. Ale tiež to stojí a padá na peniazoch.“
Mláďa šimpanza sa narodilo v Bratislave po dvadsiatich rokoch.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
O práci v zoo môžu mať ľudia, hlavne deti, zidealizované predstavy, že sa len zabávate so zvieratkami. Patria však k tomu aj úrazy. Napríklad ľudia, čo pracujú s opicami, majú polámané prsty...
„Klamala by som, keby som povedala, že nemáme pracovné úrazy. Ale nestáva sa to často. Ak sa dodržia všetky pravidlá, tak k tomu nemôže dôjsť. Niekedy to ten pracovník aj riskuje a urobí, čo by nemal v záujme zvieraťa. V súčasnosti nemáme ošetrovateľku, ktorá by prišla o prsty alebo ich mala zranené.“
Ktoré zvieratá sú najnebezpečnejšie?
„Všetky. Musíte zvieratá poznať, vedieť, čo môžete od nich očakávať a neporušovať predpisy, ktoré platia. Často chodíte k jednému jedincovi, dávate mu potravu cez mreže rukou, a nestane sa nič. A idete 151. krát a on vám ten prst odhryzne.
Pri ľudoopoch je napríklad veľmi riskantné nedodržať pravidlá a potrebnú vzdialenosť od zvierat a priamy kontakt s týmito zvieratami nie je možný. Vždy musia byť medzi ľudoopom a ošetrovateľom pevné bariéry. Práca v zoologickej záhrade je skutočne náročná, nie je to rekreácia. To nie je len vystavovanie zvierat, ich kŕmenie a starostlivosť.“
A čo ešte?
„Je to aj záchrana ohrozených druhov. Zúčastňujeme sa mnohých projektov návratu zvierat do prírody, ktorých je málo alebo ktoré vyhynuli. Získali sme aj jeden medzinárodný grant a vracali sme do Afriky antilopu, ktorá tam už vyhynula.
Zubry u nás narodené žijú v Národnom parku Poloniny, samice zo zoo už odchovávajú mláďatá. A to nespomínam korytnačku močiarnu, ktorej je stále menej. Vypúšťali sme do prírody aj mačku divú.“
Je náročné zohnať pre exotické zvieratá potravu? Kto je najmaškrtnejší?
„Aj potrava je otázkou peňazí. Ale v akejkoľvek ťažkej situácii sme nikdy neprikročili k zníženiu kŕmnych dávok alebo k náhrade niečím menej kvalitným. Kŕmne dávky sú stanovené a medzi zoologickými záhradami si ich porovnávame.
Taká kašička pre opičky nie je lacná, podobne želatínový koláč, kde sú všetky vitamíny a živiny, ktoré majú v Južnej Amerike v dažďových pralesoch. Panda červená má zase granule určené vyslovene pre pandy. Okrem nich dávame aj bambusové lístky.“
Biele tigre sú veľkým lákadlom zoo. Do rozmnožovania ich veľmi nútitť netreba, mladé mali už niekoľkokrát.
FOTO SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Veľkú pandu nemáte, je napríklad v schönbrunnskej záhrade. Je pre vás táto záhrada konkurenciou?
„V Európe sú temer všetky zoo združené v Európskej asociácií zoologických záhrad a akvárií. Členom je aj Schönbrunn. Každá zoo je niečím výnimočná. Neberieme sa ako konkurencia, spolupracujeme. Nutne si musíme vymieňať zvieratá, skúsenosti, keď začíname so stavbou nejakých nových pavilónov a podobne.
Schönbrunn je vybudovaný úžasne, tam majú trošku iný príspevok, iné dotácie. To, že si môžu dovoliť pandu veľkú, hovorí za všetko. Pandu veľkú dostanete zdarma ako členská záhrada, ale musíte sa zaviazať, že každý rok budete do chovnej stanice v Číne prispievať darom vo výške jeden milión eur alebo dolárov.“
Na to nemáte...
„U nás treba veľa dobudovať. Chceme reštauráciu, aby návštevník mohol príjemne stráviť celý deň. Ale keď si zoberieme, čo v našej zoologickej záhrade bolo, keď som sem pred 20 rokmi prišla, a čo je v nej dnes, tak vidíme, že sme pokročili.
A to nehovorím o tom, že tých prvých desať rokov sme museli všetku energiu vyvinúť tým smerom, aby sme vôbec presvedčili kompetentných, že bratislavská zoologická záhrada má svoje miesto. Naša zoo tu už nemala byť a na tomto území mali stáť VIP domy.“
Neobávate sa však, že by vás ako riaditeľku chceli vymeniť, podobne ako vedenie ďalších mestských podnikov?
„K tomu by som sa nevyjadrovala. Budúcnosť ukáže, čo bude. V tomto smere plány vedenia hlavného mesta nepoznám, ale aby som bola úprimná, ani sa touto otázkou nezaoberám, pretože na to nemám čas.
Musím vynakladať všetko úsilie na to, aby som ziskom z našej podnikateľskej činnosti vykryla stratu a aby sme nemali záporný hospodársky výsledok, aby záhrada bola stále navštevovanejšia a aby som zdvihla úroveň priemernej mzdy svojich 74 pracovníkov.
Tohto roku je priemerná mzda v našej organizácii 560 eur brutto. Finančnú situáciu mesta pociťujú všetky organizácie. Ak to nebude dlho trvať, tak to ešte vydržíme. Ale ak nie, neviem si predstaviť existenciu tejto zoologickej záhrady.“
"Naša zoo tu už nemala byť a na tomto mieste mali stáť VIP domy," hovorí riaditeľka.
FOTO - ARCHÍV ZOO
