Vodičov brzdí zelená vlna

Taxikári, kamionisti a vodiči MHD sa sťažujú na zlé nastavenie semaforov

Na policajnom veliteľstve sedí nonstop policajt a sleduje križovatky na desiatkach obrazoviek. „Dokážeme s nimi spraviť všetko.“(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Najhoršie sú Račianska a Štúrova, zhodujú sa profesionálni vodiči. Polícia reguluje križovatky aj na diaľku.

BRATISLAVA. Prejsť v bežný deň mestom bez toho, aby ste autom museli zastaviť na mnohých semaforoch, je takmer nemožné. Zhodli sa na tom profesionálni vodiči, ktorí denne šoférujú po Bratislave. Hovoria, že zelené vlny na semaforoch sú problémové a často sa míňajú účinkom.

„Málokedy sa mi podarí prejsť súvislo tri-štyri križovatky. Väčšinou stojím,“ hovorí taxikár Igor, ktorý jazdí po Bratislave už pätnásť rokov.

Najhoršie sú na tom hlavné ťahy ulicami Račianska a Štúrova.

„Svetlá sú nastavené len na plynulú dopravu,“ vraví vodič kamióna Ladislav Buček. „Keď je špička, semafory dopravu viac brzdia, ako jej pomáhajú.“

Lepšie sa, naopak, vodičom jazdí po nábreží medzi Šafárikovým námestím a Mostom Lafranconi. Polícia tvrdí, že dopravu riadi aj na diaľku a niektoré semafory ovláda tak, aby sa netvorili kolóny.

Na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave sedí policajt, ktorý denne sleduje dianie na križovatkách cez priamy prenos z desiatok kamier.

Prenosy z kamier

FOTO SME - GABRIEL KUCHTA

centrala_res.jpg

Zelená vlna funguje len niekedy

Zelená vlna
  • cieľom je plynulo na zelenú prejsť cez viacero križovatiek za sebou na hlavnej ceste;
  • semafory sú nastavené

na rýchlosť mierne nižšiu ako 50 kilometrov za hodinu;

  • prepnúť ich môžu na diaľku.

Zelená vlna na križovatkách v Bratislave funguje dovtedy, kým sa nenahromadí viac áut za sebou. Potom už musia vodiči čakať. Asi desiatka oslovených taxikárov a ďalší vodiči kamiónov a MHD, ktorí denne jazdia v hlavnom meste, sa zhodli, že semafory by mali lepšie reagovať na zápchy.

„Cez víkendy, keď je menej áut, sa zelená vlna chytiť dá,“ vraví taxikár Jozef. „Semafory sú však zle načasované, keď je špička a hustejšia premávka.“

Kamery na križovatkách

„Niektoré križovatky, napríklad pri SAV, sú zle nastavené z hľadiska počtu áut, ktoré cez ne prechádzajú,“ vraví taxikár Jaroslav.

Dopravu pritom denne online sledujú policajti z Krajského riaditeľstva Policajného zboru. Jeden z nich, Vladimír Koník vraví, že križovatku prispôsobujú hustote dopravy. „Časť križovatiek vieme priamo regulovať, niektoré sú riadené senzormi vo vozovke,“ vysvetľuje Koník. „Ak z odbočiek neprichádzajú vozidlá, môže byť na hlavnej ulici aj celý deň zelená.“

Bežné nastavenia z týždňa potom na víkend prispôsobujú. „Niektoré križovatky sa na víkend vypínajú úplne, niektoré majú skrátený čas svietenia a niektoré fungujú nonstop.“

Štúrova a Račianska

Vodiči sa zhodujú, že čakať na červenej musia najmä na na Račianskej a Štúrovej. Naopak, dobre dopadlo nábrežie od Šafárikovho námestia po Most Lafranconi alebo Trnavská smerom na Senec, kde zelená vlna naozaj funguje.

Semafory výrazne prestavovali po zavedení päťdesiatky v mestách v roku 2009. „Zelené vlny boli ešte nejaký čas nastavené na šesťdesiatku a vznikali preto nezvyklé kumulovania vozidiel,“ vraví dopravný analytik Drahovský. Polícia tvrdí, že všetky zelené vlny už kompletne prestavila.

Pozitívne na zmene bolo najmä odstránenie štyridsiatok a zrýchlenie určitých úsekov, kde nie sú chodci, hovorí Drahovský. „Plynulosť dopravy sa v konečnom dôsledku po zavedení päťdesiatky ešte zlepšila. Na cestách, kde nie sú chodci, ako je napríklad Einsteinova ulica v Petržalke, bola zavedená sedemdesiatka.“

„Jazdievam po celej Európe a všade sa päťdesiatka v obciach osvedčila,“ vraví kamionista Ladislav.

Prepína policajt či detektor

Najväčšie križovatky riadia z miestnosti s množstvom obrazoviek.

BRATISLAVA. Prechádzame popod sochy levov, ktoré strážia bratislavské Krajské riaditeľstvo Policajného zboru. Policajná hovorkyňa nás prevádza spleťou uličiek a schodísk do miestnosti plnej obrazoviek, počítačov a áut.

Keď okolostojaci policajti vidia fotoaparát, pomaly sa vytrácajú. Nakoniec v miestnosti ostane jediný muž, ktorý sleduje na asi štrnástich obrazovkách všetky hlavné križovatky v Bratislave.

Je utorok ráno, prší, dopravná špička je v plnom prúde. Autá prichádzajú, stoja na svetlách a opäť miznú za okrajom obrazovky.

V Bratislave sú tri druhy križovatiek, vraví Vladimír Koník. „Centrálne riadené sú najmä v centre mesta a sú napojené priamo do nášho počítača,“ ukazuje policajt na mape.

„Dokážeme s nimi spraviť hocičo. Ak nastane porucha, hneď nám to tu blikne a vieme tam poslať pomoc,“ hovorí. „Najčastejšie sa vypáli žiarovka.“

Druhým typom sú GSM križovatky, s tretím typom polícia nemá priame spojenie. Oba tieto typy riadia detektory s časovým harmonogramom.

Detektory sú viditeľné ako inofarebné asfaltové obdĺžniky. „Senzory sú zhruba dva metre od stop čiary. Počítajú počet a druh áut a podľa toho sa určuje dĺžku zelenej,“ vraví Koník.

Michal Durdovanský

Počet nehôd v kraji

  • prvý polrok 2008 – 6062
  • prvý polrok 2011 – 1422

Počet úmrtí

  • prvý polrok 2008 – 22
  • prvý polrok 2011 – 13
Päťdesiatka v meste zabrala

Úmrtnosť a nehodovosť klesá aj vďaka zníženej rýchlosti. Presne to polícia nevie.

BRATISLAVA. Dva a pol roka po zavedení rýchlosti päťdesiat kilometrov za hodinu v mestách každým polrokom klesá počet obetí nehôd. Menej ľudia zomiera aj v Bratislavskom kraji.

„Zmena bola zameraná hlavne na zvýšenie šance na prežitie pre chodca pri zrážke s vozidlom,“ vraví dopravný analytik Jozef Drahovský.

Pri päťdesiatke je kratšia brzdná dráha auta a zvyšuje sa reakčný čas vodiča.

„Pri päťdesiatke je podľa prieskumov, na rozdiel od šesťdesiatky, šanca na prežitie väčšia ako na úmrtie,“ tvrdí Drahovský.

Polícia hovorí o nižšom počte nehôd aj obetí. V Bratislavskom kraji bolo za prvý polrok tohto roka trinásť smrteľných dopravných nehôd. V rovnakom období pred zavedením päťdesiatky – v prvom polroku 2008 bolo mŕtvych dvadsaťdva.

Oproti zhruba šesťtisíc nehodám z prvého polroku 2008 sa ich počet v Bratislave a okolí znížil o takmer tri štvrtiny. Štatistiku polícia vedie za celý Bratislavský kraj, presnejšie čísla len pre mesto nemá.

Michal Durdovanský

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kŕčové žily: Nepekné a nebezpečné
  2. Zvládnete tento test o jablkách a cideroch? Otestujte sa
  3. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka
  4. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte?
  5. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť?
  6. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity!
  7. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku?
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  9. Jednoduchá mobilná tlač z vášho smartfónu, alebo tabletu?
  10. Vďaka úveru na rekonštrukciu môžete ušetriť tisícky EUR
  1. Zvládnete tento test o jablkách a cideroch? Otestujte sa
  2. Mladí futbalisti získali takmer 50 tisíc eur
  3. OMV modernizuje čerpacie stanice. Prioritou je pohodlie zákazník
  4. Aj zmrzlina podlieha trendom, mali ste už špenátovú?
  5. Prémiovosť slovenského trhu rastie, dovozová Metaxa je na čele
  6. Neseďte doma, cestujte z Košíc do sveta
  7. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka
  8. Kŕčové žily: Nepekné a nebezpečné
  9. Študenti obhajovali návrhy na využitie Pisztoryho paláca
  10. Turistický nosič pre malého dobrodruha?
  1. Aký bude váš doplnkový dôchodok 12 289
  2. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity! 4 684
  3. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka 3 809
  4. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a. 3 708
  5. Od 1. júla už prestanete chodiť na poštu! 3 484
  6. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť? 3 436
  7. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku? 3 201
  8. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte? 3 047
  9. Jarabinky Grande odštartovali predaj zaujímavými cenami bytov 2 981
  10. Jednoduchá mobilná tlač z vášho smartfónu, alebo tabletu? 2 007