Druhého augusta si pripomenieme 60. výročie narodenia výnimočného hokejistu Vladimíra Dzurillu, ktorý si svojimi výkonmi vyslúžil aj titul slovenský hokejista 20. storočia.
Na výstave v Mestskom múzeu na Primaciálnom námestí môžete vidieť aj túto, jednu z prvých výstrojí Vladimíra Dzurillu.
FOTO - ARCHÍV
Mikuláš Kucsera nepatrí ku známym športovcom minulosti, napriek tomu má v histórii bratislavského športu svoje miesto.
FOTO - ARCHÍV
História Bratislavy má mnoho športových osobností, ktoré šírili slávu mesta aj ďaleko za hranicami. Niektoré ostanú v pamäti, iné upadli do zabudnutia. Desiateho júla sme si pripomenuli 100. výročie narodenia atléta Mikuláša Kucseru a druhého augusta si pripomenieme 60. výročie narodenia výnimočného hokejistu Vladimíra Dzurillu. Obe osobnosti približuje až do 4. augusta výstava Jubilanti v Mestskom múzeu na Primaciálnom námestí.
Slovenský hokejista 20. storočia
Vladimír Dzurilla, rodák z bratislavskej Novej doby, si dlhodobo udržoval vynikajúcu formu. Prvý športový úspech zažil ako brankár družstva pozemných hokejistov Kovosmaltu Bratislava, keď roku 1957 získal titul dorasteneckého majstra ČSR, pričom tento šport robil popri ľadovom hokeji v klube ako doplnkový. V období, keď nádejného hokejového brankára predal Kovosmalt Petržalka Slovanu Bratislava za dvadsať hokejok a pukov, patril k obávaným smečiarom volejbalistov bratislavskej Červenej hviezdy.
Bol rešpektovaný nielen európskymi hráčmi, ale za životný výkon na Kanadskom pohári v roku 1976, aj v kolíske ľadového hokeja. V lige odohral 19 sezón, odchytal 571 zápasov, najväčší počet zo všetkých čs. hokejových brankárov v histórii.
Neznámy riaditeľ kúpeľov Grössling
Mikuláš Kucsera začal svoj nevšedný atletický talent rozvíjať na Reálnom gymnáziu v Kremnici. V roku 1918, po smrti otca, sa rodina presťahovala do Bratislavy. Medzi najlepšími skokanmi do výšky sa v atletických tabuľkách výkonom 166 cm po prvý raz objavil v roku 1920. O rok, už bol na čele výkonom 175 cm. V roku 1924 vyrovnal československý rekord -185 cm.
V roku 1924 sa v Paríži zúčastnil na olympijských hrách. O tom, že je nominovaný, sa dozvedel až na pražskej stanici, kde sa bol s našimi atlétmi – olympionikmi iba rozlúčiť, ale napokon naskočil už do rozbiehajúceho sa vlaku.
V olympijskej súťaži Kucsera skočil len 178 cm a nepostúpil ďalej. Kuriozitou je fakt, že v oficiálnom zozname účastníkov je evidovaný pod dvoma menami a číslami. S číslom 776 – ako B. Kutschera a s číslom 777 ako M. Kutschera!
Od roku 1939 až do odchodu do dôchodku bol riaditeľom bratislavských kúpeľov Grössling. (slo)
(Zdroj: Múzeum telesnej kultúry v Bratislave)
