
FOTO SME – PAVOL MAJER
Aj keď sa to mnohým môže zdať neuveriteľné, faktom zostáva, že s ponukou Bratislavského kultúrneho leta sa môžeme zoznámiť už 27. raz. Lenže, čo to znamená v skutočnosti? Aké problémy, ale aj radosti zažívajú pritom jeho organizátori? O tom, ale i o ďalších témach sme hovorili s PAVLOM SCHWARZOM, riaditeľom Mestského kultúrneho strediska, ktoré je už jeho tradičným hlavným organizátorom.
Slávnostný začiatok kultúrneho leta bol 21. júna, teraz je skoro polovica júla. Dá sa už hovoriť o malej bilancii – aká je z vášho pohľadu?
,,Myslím, že príjemná. Kultúrne leto sa rozbehlo dobre, dokonca dva hudobné cykly sme už uzavreli. Išlo o Konvergencie 2002, 2. ročník medzinárodného festivalu komornej hudby a 27. ročník gitarového festivalu J. K. Mertza, ktorých návštevnosť ukázala, že milovníkov vážnej či klasickej hudby máme, chvalabohu, v našom meste stále dosť. Samozrejme, o definitívnom výsledku ešte ťažko hovoriť. Leto sa iba rozbieha, ale som presvedčený, že aj keď nemôžeme konkurovať takej Viedni či Prahe, v rámci našich daností môžeme byť spokojní. Hoci naša finančná situácia nie je jednoduchá a keďže, ako dobre vieme, vždy sa najľahšie ‘škrtá‘ v kultúre. Lebo tam to v podstate nikoho nebolí. A skutočnosť, že ľudia obrastú machom a lišajníkmi, sa zistí až oveľa neskôr.“
Ako to teda vyzerá s vašimi financiami?
,,Rozpočet máme síce rovnaký ako po minulé roky, no treba si uvedomiť vplyv inflácie a rast vstupov ako elektrina, plyn atď. Preto som naozaj pyšný, že aj tak, až na výnimky, sa nám podarilo udržať výšku vstupného na úrovni minulého roka. Samozrejme, bez sponzorov by to určite nešlo a ich získanie nie je vždy jednoduché. Ale, úprimne povedané, musíme aj presviedčať interpretov, že dnes nie je doba na vysoké honoráre – hoci väčšina z nich to chápe a máme aj takých, ktorí pokojne vystúpia bez akýchkoľvek finančných nárokov. No a navyše, sú tu aj niektoré legislatívne úpravy, ktoré akoby NR SR prijímala sama pre seba, aby chránila poslancov a ich podnikateľské aktivity. Inak si totiž neviem vysvetliť, prečo by mali byť českí interpreti u nás zálohovo zdaňovaní až vo výške 25 percent. Veď to je hrozné! Takže dnes, pri sile českej koruny, sa pri nich dostávame na úroveň našich hostí napríklad z USA.“
Sú aj iné problémy?
,,Vždy sú nejaké. Staré Mesto má síce výhodu, že je malé a jeho návštevníci sa v ňom rýchlo zorientujú, no práve preto má aj málo rozsiahlejších priestorov, ktoré by boli vhodné pre naše potreby. A teraz si uvedomte, že my sami žiadne nevlastníme, ale si ich iba prenajímame. Práve preto ani neviem, čo budeme robiť, keď sa v rámci majetkových pohybov v Starom Meste skončí naša možnosť využívať nádvorie VŠMU. V jej vedení máme totiž veľmi chápavých partnerov, ktorí už dlhšie výrazným spôsobom prispievajú k úrovni kultúrneho leta ako celku. Navyše nie je uvoľnená ani Lisztova záhrada a neďaleko koncertnej siene Klarisky dostala povolenie aj diskotéka, ktorá sem zasahuje jednoznačne veľmi rušivo.“
Čo nás ešte čaká v najbližšom čase, prípadne na čo sa už dnes tešíte vy sám?
,,Už tradične je najsilnejšia programová ponuka počas víkendu a v tom terajšom by som napríklad nadnes odporučil flamencový koncert uvádzaný v rámci cyklu Excelentné rôznosti a v nedeľu zasa pouličné divadlo, kde vystúpi známy mím Miro Kasprzyk so svojím českým kolegom Karlom Praisom. No a už teraz sa teším, keď získame dosť sponzorov, tak 24. augusta, v rámci primátorského dňa zaznie na Primaciálnom námestí Čajkovského Slávnostná predohra 1812 a Dvořákova symfónia Z nového sveta.“
MARCELA KOŠŤÁLOVÁ