Geograf: Nábrežia priťahujú investície

Breh rieky je príťažlivou časťou mesta, ktorej revitalizáciou by sa v meste zvýšila životná úroveň. Bilbao strategickou obnovou nábrežia zarába ročne o 30 miliónov viac. Bratislave na také niečo chýba dlhodobý plán, tvrdí geograf BRANISLAV MACHALA.

BRANISLAV MACHALA študoval regionálnu geografiu Univerzite Komenského v Bratislave. Diplomovú prácu písal o transformácií bratislavského nábrežia. Absolvoval výmenný pobyt na Karlovej univerzite, kde sa bližšie zoznámil s problematikou postsocialistic

Nábrežie v Bratislave treba zrevitalizovať. Na čo všetko pri tom treba myslieť?

„Okrem architektov majú k tejto téme čo povedať aj geografi, sociológovia, environmentalisti, urbanisti, ale aj marketingoví experti a odborníci na komunálnu politiku a financovanie. Je nevyhnutné prihliadať nielen na fyzickú, ale aj sociálnu, funkčnú a environmentálnu obmenu. Revitalizáciu treba chápať ako prezentáciu mesta, ktoré súťaží o mobilný kapitál.“

To je logické. Čím viac firiem pôsobí v meste, tým je v ňom vyššia životná úroveň.

„Skôr by som povedal, čím viac firiem na vyššej hierarchickej úrovni rozhodovania v medzinárodnom porovnaní sa v meste nachádza, tým vyššia životná úroveň v ňom je. Mestá teda súperia o sídla medzinárodných inštitúcii a firiem, ktoré rozhodujú – tie alokujú kapitál. Pri tejto súťaži sa však často zabúda na potreby miestneho obyvateľstva, ako to bolo v londýnskej štvrti Canary Wharf. Tá sa premenila na finančný distrikt londýnskeho nábrežia, no pôvodní obyvatelia nemali na výber a museli sa odsťahovať.“

Hrozí niečo podobné aj v Bratislave?

„Na našom nábreží sa niečo také príliš nedeje. V projektoch je zastúpená aj rezidenčná funkcia. Na druhej strane aj napriek tomu, že postsocialistické mestá sa vyznačujú mnohorakosťou sociálnych vrstiev, v novobudovaných developerských projektoch si stredná vrstva asi len ťažko bude môcť kúpiť nehnuteľnosť. Na nábreží teda dochádza k akejsi privatizácii priestoru vysoko príjmovými skupinami obyvateľstva. Pôvodní obyvatelia sú odtiaľ pomaly, ale iste vytláčaní.“

Aký dopad majú takéto štvrte na spoločnosť?

„Polarizuje to spoločnosť. Delí sa na skupinu ľudí s vysokými príjmami zarábajúcich prevažne v nových vyspelých službách a narastajúcu skupinu ľudí pracujúcich v obslužných službách. Existujú štúdie poukazujúce práve na vzrastajúcu polarizáciu spoločnosti, ktorá má za následok zvyšujúci sa počet konfliktov so sociálnym pozadím.“

okuliare_res.jpg

Ako si strážia nábrežie iné mestá vo svete? Majú samostatné orgány, ktoré sa venujú iba nábrežiu?

„Existujú komplexné stratégie miest, ktoré si tvoria ich nový imidž. Baltimore takmer vstal z popola, keď zvolil stratégiu regenerácie nábrežia a stal sa celosvetovo uznávaným prototypom v revitalizácii nábrežia. Na to, aby mesto dokázalo úspešne revitalizovať nábrežie potrebuje komplexnú stratégiu. Tie mestá, ktoré to myslia vážne, majú obvykle samostatnú inštitúciu, ktorá ma tento zložitý a dlhodobý proces na starosti.“

Vráťme sa k bratislavskému nábrežiu. Čo mu chýba?

„Nemáme dokument, ktorý by zadefinoval dôležitosť nábrežia pre mesto a koncepčne riešil jeho rozvoj. Ak by sa pristupovalo ku koncepčnému riešeniu nábrežia, získali by sme na tom priamo alebo nepriamo všetci.“

Územný plán nestačí? Pripravuje sa aj podrobnejší územný plán zóny nábrežia.

„Keď chceme chápať revitalizáciu komplexne a konkurencieschopne na európskej úrovni, tak nestačí. Treba povedať, pre koho je nábrežie určené, kto a čo tam má budovať a v akej symbióze majú byť aktivity, ktoré sú tradične späté s vodou a tie, ktoré preferujú miesto, udice a pádla, kravaty a notebooky.“

Aké sú spôsoby rozvíjania nábrežía v meste?

„Jedným sú „flagship projekty“ (vlajkové projekty). Takto sa revitalizovalo nábrežie v španielskom Bilbau, kde tieto parametre spĺňa Gugenheimovo múzeum od Franka Gehryho. Bilbao si revitalizáciou nábrežia zvýšilo príjem o 30 miliónov dolárov.“

Len tým, že na nábreží si postavilo múzeum?

„Pretože to urobilo strategicky. To nie je o tom, že postavím hocikde jednu budovu a začnú mi tam chodiť turisti z celého sveta. Je dôležité sledovať trendy a zvoliť správnu stratégiu, ktorá musí byť súčasťou celkovej vízie mesta. Tiež musím vedieť, na akých princípoch ju chcem budovať a ako chcem súťažiť s ostatnými mestami. Nestačí ľuďom dať peknú budovu, treba im dať dôvod ju navštíviť.“

Aký je váš názor na kauzu PKO? To sa nachádza na bratislavskom nábreží.

„Už to traumatizuje spoločnosť a dosť aj rozdeľuje. V čase, keď som sa kauzou začal zaoberať, som netušil aká veľmi konfliktná je to téma. Dúfam, že výsledok bude v prospech väčšiny a dopady na verejný rozpočet v súvislosti so žalobami minimálne. Právnu rovinu tejto kauzy nechám radšej na odborníkov – právnikov.“

Ako geograf by ste však mohli povedať, aké budovy a funkcie by mali na nábreží byť.

„Vždy som bol za zachovanie kultúrnej funkcie na nábreží.“

Zapojili ste sa aj do verejnej diskusie k budúcnosti nábrežia. Ako dopadla?

„Je veľmi dobré, že bola. V budúcnosti je však nevyhnutné, aby prebiehala predtým, ako sa nejaké pozemky predajú. Investor musí akceptovať pripomienky obyvateľov k projektu. Hovoríme predsa o tom istom meste, v ktorom žijú zamestnanci investora aj aktivisti, aj široká verejnosť.“

vlavo_res.jpg

Kedysi živili mestá pri riekach prístavy, dnes sú to skôr kancelárie.

„Prístavy väčšinou budovali v bezprostrednej vzdialenosti k centru, teda k odbytišťu tovaru. Prechod do obdobia postindustrializmu zapríčinil chátranie priemyselných fabrík a prístavy postupne taktiež strácali po rokoch rozkvetu. Dnes ponúkajú tieto časti mesta možnosť na zásadnú zmenu ich vzhľadu, ale aj funkcie napríklad na administratívne priestory.“

Takže nábrežia sa stali najžiadanejšími časťami mesta?

„Áno, poskytujú vhodné, ak nie až výnimočné plochy na investovanie. Veď v Bratislave je časť nábrežia nezastavaná a v blízkej budúcnosti má možnosť stať sa obľúbenou lokalitou, akou je dnes Eurovea. Predstavte si, že ste investor: kde inde nájdete lokalitu takých rozmerov, ktorá je z časti nezastavaná, obľúbená a navštevovaná, v tesnej blízkosti centra mesta a vaša budova a firemné logo budú skoro na každej pohľadnici? To, čo bolo kedysi na mestskom nábreží nepredstaviteľné, teda oddych pri rieke, sa od tejto lokality dnes očakáva. Preto nábrežia sú a budú veľmi príťažlivými časťami miest.“

Keď je o niečo tak veľký záujem ako o miesta na nábreží, dochádza aj ku konfliktom, ako napríklad pri PKO.

„Presne tak. Nábrežia možno považovať za územia konfliktov. Dochádza tam ku konfliktu medzi súkromným a verejným záujmom, novými investičnými projektmi s ochranou existujúcich budov (napríklad PKO), výškovou zástavbou a ideálnym konceptom rešpektujúcim fyzické prostredie, bohatými a nižšou strednou vrstvou, sociálnej priestorovej separácie so sociálnou inklúziou, intenzifikácie zástavby s verejnými parkami, intenzívnej doprava s chodcami a kvalitou prostredia.

Nie je chybou aj to, že o nábreží nerozhoduje len mesto, ale aj štát, ktorý vlastní napríklad prístav?

„V prípade postsocialistických miest dochádza často k odlišným postojom v rozvoji tohto územia na štátnej úrovni a na úrovni mesta. Obidve úrovne vlastnia nehnuteľnosti, no majú odlišné predstavy o ich budúcom rozvoji. Pri revitalizácii je dôležité uplatniť „win-win“ stratégiu. To znamená, že by na nábreží nemal byť jasný víťaz a porazený. Čím väčší bude rozdiel medzi víťazom a porazeným, tým väčšie napätie bude v meste cítiť. Tomu by sme sa mali vyvarovať.“

Nábrežie je podľa vás komplexný celok, ktorý je pre rozvoj Bratislavy kľúčový?

„V Bratislave ide o územie, ktoré je v tesnom dotyku s historickým centrom mesta a dominuje tu výhľad na Hrad. Je to lokalita, ktorá nás vlastne predáva v dobrom zmysle. Nábrežie je symbolom Bratislavy, Dunaj je druhá najväčšia rieka v Európe, Bratislava je po jeho toku prvé postsocialistické mesto a do centra Viedne sa človek dostane loďou za hodinu a pol. Čo viac treba dodať? Treba to len využiť. Nábrežie by sa preto nemalo chápať iba ako miesto pre promenádu. Systematická revitalizácia nábrežia sa môže stať katalyzátorom dodatočných investícií a tie zvyšujú životnú úroveň obyvateľov mesta.“

Bratislavské nábrežie dnes z veľkej časti funguje ako promenáda. Aké funkcie by malo spĺňať?

„Úsilie by sa malo sústrediť na dosiahnutie funkčného a sociálneho mixu. Za úspech možno považovať ak dôjde k prepojeniu tradičných aktivít, ktoré sa tu vyskytovali, so súčasnými požiadavkami – biznis, relax a kvalitné verejné priestory by mali byť vo všetkých projektoch prvoradé. Nábrežie by malo zahŕňať aktivity, ktoré udržujú život cez deň i v noci. “

Tvrdíte, že na rozvoji mesta a teda aj nábrežia by sa mala podieľať verejnosť, verejný sektor a súkromný sektor. Mesto by malo spolupracovať s investormi, ktorí by mali zohľadňovať verejný záujem. Nie je to na slovenské pomery naivná predstava?

„Kto iný by mal začať ako my? Kedy inokedy by sa malo začať niečo robiť, ak nie dnes? Vytvorenie oficiálneho strategického dokumentu o revitalizácií nábrežia, na ktorom by participovali odborníci a bol by politicky akceptovaný, je podľa môjho názoru žiadúca forma pre dlhodobú a stabilnú transformáciu nábrežia. A v súvislosti s konkrétnym developerom na ľavom brehu Dunaja. Samému sa mi nechce veriť, že mu neprekáža, že polovica mesta má veľmi negatívny postoj k tejto značke. Svoj imidž by si mohol vylepšiť pri väčšom dbaní o verejný záujem – teraz rozprávam o nábreží.“

Súkromní investori by podľa vás mali zohľadňovať verejný záujem. Čo by potom robil verejný sektor?

„Súkromný sektor nikdy nenahradí ten verejný. Pokiaľ verejný sektor nebude motivovať súkromný k lepším výsledkom, tak on to pravdepodobne sám robiť nebude, pretože zisk dosiahne aj ľahšou cestou. Motivovať súkromný sektor sa dá napríklad zonálnym plánovaním.“

Založili ste internetovú stránku Bratislava River City (mesto na rieke). Aké sú vaše plány?

„Pociťujem neodstatok potrebných informácii. Rád spolupracujem s odborníkmi aj z iných odvetví a týmto spôsobom ich chcem osloviť. Združovanie sa a výmena informácii sa mi zdajú byť vhodné doplnkové formy pre ďalšie napredovanie. Navyše som presvedčený, že Bratislava má možnosť vytvoriť si imidž mesta na rieke.“

bilbao_res.jpg

Príkladom obnovy nábrežia je podľa geografa španielske Bilbao, ktoré si na ňom strategicky umiestnilo svetoznáme múzeum.

FOTO - ARCHÍV BRANISLAVA MACHALU

dusseldorf_res.jpg

Nemecký Düsseldorf je veľkosťou porovnateľný s Bratislavou a jeho nábrežie uvádza geograf ako inšpiráciu pre Bratislavu.

FOTO - ARCHÍV BRANISLAVA MACHALU

plaz_res.jpg

V Bratislave pozitívne hodnotí odborník na nábrežia pláž na pravom brehu rieky.

FOTO - ARCHÍV SME

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci
  2. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností
  3. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie
  4. Zábavný aj sebavedomý
  5. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3
  6. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo
  7. Loďou Meraviglia po Stredozemnom mori
  8. Bezpečnostný pás vám chráni život, antivírus váš virtuálny svet
  9. Antibiotiká nie sú cukríky. Naozaj viete, kedy ich máte brať?
  10. Ikonický Harley-Davidson za bezkonkurenčnú cenu
  1. Konferencia o využívaní ITP v trestnom konaní splnila svoj cieľ
  2. Nadácia Poštovej banky podporí grantom folklór a tradície
  3. Najlepšie obnovený bytový dom 2016 je v Prešove
  4. Najlepšie obnovený bytový dom 2016 je v Prešove
  5. Prednáška holandského veľvyslanca na EU v Bratislave
  6. Zákaznícky servis Martinusu sa dostal medzi svetovú špičku
  7. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci
  8. Poradňa: Ako vybrať účet pre mladých
  9. Sajfa odkázal študentom:„Buďte nároční a vydržte!“
  10. S Kulinariom chutí jar lepšie!
  1. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie 24 383
  2. Ikonický Harley-Davidson za bezkonkurenčnú cenu 5 626
  3. Loďou Meraviglia po Stredozemnom mori 5 196
  4. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo 4 743
  5. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3 3 698
  6. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci 3 527
  7. Zábavný aj sebavedomý 3 433
  8. Bývanie, ktoré vás oslobodí od stresu 3 200
  9. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností 2 839
  10. Antibiotiká nie sú cukríky. Naozaj viete, kedy ich máte brať? 2 560

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop