kmínov, všetko by nám ukradli, akostné víno by sme ani nemohli spracovať,“ hovorí vinohradník dušou a telom Peter Gáži z Častej.
Náklady na dopestovanie kila hrozna sú podľa vinohradníkov 14 korún, vykupuje sa po 9,50. Malovýrobcovia nemajú ani šancu dostať sa do obchodných sietí. Tam môže len certifikované víno, testovanie pre certifikáciu však stojí asi 4000 korún. Malí vinohradníci pritom nedostávajú žiadne dotácie. „Nedostaneme dotácie, nemôžeme ponúknuť žiadne záruky. Potrebovali by sme aspoň 15 rokov stavebnú uzáveru na vinohrady, ale kto vám v Bratislave dá takú garanciu?“ hovoria Račania. V Bratislave je tlak na zmenu vinohradov na stavebné pozemky najväčší, ale aj v Limbachu napríklad odkrojila vilová švrť poriadny kus tých najlepších vinohradov na južných svahoch.
Ak sa v Bratislave aj nestavia priamo vo vinohradoch, nešetrné projekty odrežú prístup k nim. Napríklad pri terajšej výstavbe na Stupavskej ceste v Rači obytná zóna odrezala dve terasy. Tie vyschnú, pozemok sa potom ľahko zmení na stavebný a možno odreže prístup k ďalším vinohradom. Račania to volajú „salámová metóda.“ V Rači pritom stále neprebehla pozemková úprava. Vinohradníci hospodária na náhradných pozemkoch, nestarajú sa o svoje vlastné vinohrady. „Drží nás entuziazmus, láska k vinohradom. Nie je to fráza, inak by sme dávno zutekali,“ hovorí Eduard Brychta z Rače. „Robili to naši dedovia, akoby sme my teraz mohli prestať?“
(haj)
