Pohľad do jednej z pivníc na Malokarpatskej vínnej ceste. Raj pre milovníko vína u vinára Petra Gážiho v Častej. FOTO SME - ANDREA HAJDÚCHOVÁ
označené tabuľkou Malokarpatská vínna cesta. Po niektorých vínnych pivniciach a vinotékach na tejto ceste, vedúcej od Rače až po Smolenice, sme sa prešli.
Cisárska frankovka
Bratislavčania majú najbližšie do Rače, známej najmä frankovkou. „Račianska frankovka je nenahraditeľná, prírodné a pôdne podmienky nedovolia dopestovať inde také dobré červené víno,“ vyhlasuje predseda miestneho spolku Eduard Brychta. Račiansku frankovku Mária Terézia dekrétom ešte v roku 1767 uznala za vhodnú pre cisársky stôl. Teraz však frankovku možno kedykoľvek ochutnať len u bratov Zvozilovcov, ktorí si vo dvore otvorili viechu. Bratia majú aj jednu z najstarších vínnych pivničiek na Malokarpatskej ceste, 422-ročnú. Tradíciu má aj pivnica v Obecnom dome, ktorá patrila vinárom do roku 1946, keď ju po skonfiškovaní vinohradov zatvorili a zriadili tu pôrodnicu a neskôr policajnú stanicu. Na miestnom zastupiteľstve sa má tento mesiac rozhodnúť, či bude opäť patriť vinárom. Ak poslanci návrh odsúhlasia, v pivnici by zriadili predajňu vín račianskych vinárov so stálou degustáciou. Zatiaľ možno vínko ostatných vinárov ochutnať len na podujatiach – najbližšie na vinobraní. rísť má aj prezident Rudolf Schuster. Tentoraz nebude sadiť strom ani kovať rýle, ale dorábať víno.
Račianskym pivniciam konkuruje na ceste takmer 500-ročná pivnica v Častej, v dome Fuggerovcov, rodiny, ktorá vlastnila neďaleký hrad Červený kameň. Pivnica je krásne zrekonštruovaná, veľká. Treba sa však vopred ohlásiť, inak je zatvorená.
Hand-made sekt
Unikátom na celej Malokarpatskej ceste je ručne vyrobený sekt v pivnici Hacajovcov. Ján Hacaj s bratom začali s výrobou tohto sektu v roku 1984. Odrodové víno vo fľašiach skladujú v pivnici v stojanoch dole hrdlom. Každý deň treba prísť a fľaše obracať. Kvasinky sa zhromažďujú v hrdle fľaše a víno sa mení na sekt. Potom treba fľašu otvoriť – usadeniny z hrdla vystrelia a do fľaše sa doleje zmes vína, cukru, muštu a prípadne jemného vínneho destilátu. Sekt je hotový a je určené, či bude sladký, alebo suchý. Ručná výroba sektov je vo svete u malovinohradníkov bežná. U nás po skonfiškovaní vinohradov zostal len jediný výrobca sektov – Hubert, ten vyrába sekty väčšinou miesením v tankoch. „Handmade“ sekt je slovenskou raritou, stojí čas. „Manžel trávi všetok čas v práci, vyčítam mu to, ale, samozrejme, nemyslím to vážne. Je to práca, ktorá vyžaduje čas a podmienky na podnikanie na Slovensku stále nie sú dobré. Veľa som sa pri manželovi naučila. Rozoznám dobré víno,“ hovorí Ivana Hacajová. Ona víno len ochutnáva, pracuje v štátnej správe.
V Pezinku stoja za zastavenie ešte minimálne dve pivnice – jedna, pod miestnou farou, patrí firme Pavelka – Sobolič. Ako hovorí Milan Pavelka, platí dohoda – nerobiť z pivnice krčmu. Do pivnice zvykol zájsť aj predošlý pán dekan. Jeden z pezinských vinohradníckych domov patrí vinárovi Petrovi Matyšákovi. Ako jediný na Slovensku vyrába víno z nemeckej odrody Dornfelder a maďarskej Csersegy Füszeres. Ak máte radi červené víno, ale zdá sa vám ťažké, Dornfelder je pravý opak. Matyšák má aj vlastné registrované značky – napríklad Kráľa Ondreja II. zmiešaného z odrôd Dornfelder, Svätovavrinecké a Cabernet sauvignon.
Slovenský Devín
Na svete je dnes viac ako tisíc odrôd vína a stále sa šľachtia nové. Na Slovensku má šľachtenie na starosti Výskumná a šľachtiteľská stanica vinohradnícka a vinárska v Šenkviciach. V roku 1997 sa jej podaril husársky kúsok – zaregistrovala päť nových odrôd výhodných pre Slovensko. Ich vyšľachtenie trvalo takmer 50 rokov. Dnes sa vína z týchto odrôd pomaly začínajú dostávať k verejnosti. Známy je najmä Devín – kríženec tramínu červeného a veltlínu červenobieleho. Stále častejšie vyhráva na vinárskych súťažiach. Je doteraz najodolnejšou odrodou proti mrazu a aj v našich podmienkach umožňuje vypestovať každoročne kabinetné a vyššie vína, to znamená, že víno má vyšší obsah prirodzeného hroznového cukru aj napriek malému počtu slnečných dní.
Rovnaké vlastnosti má aj červená odroda Dunaj – tá dosahuje sladkosť a chuť porovnateľnú až s vínami z Porto, kde má vinič neporovnateľne viac slnka ako u nás. Ďalšie tri odrody sú stolové vína Opal, Dora a Diamant.
Husacie hody
Na Malokarpatskej vínnej ceste má zvláštne postavenie Slovenský Grob, miesto pre gurmánov. Dedinka má tradíciu v pečení husaciny. V minulosti miestni obyvatelia nechýbali na jesenných jarmokoch v Bratislave. Dnes sa husi pečú celoročne v Pivnici u zlatej husi a v Grobskom dvore.
Z Grobu je krásny výhľad na vinohrady na svahoch Malých Karpát. V Pivnici u zlatej husi jedli už snáď všetci veľvyslanci a zahraničné návštevy na Slovensku. Majiteľka Anna Jajcajová si píše s bývalým tureckým veľvyslancom a keď príde na Slovensko niekto z Moskvy, odchádza s husacími pečienkami pre bývalého veľvyslanca Sergeja Jastržembského. Grobský dvor je otvorený denne od jedenástej do dvadsiatej tretej, do Pivnice u zlatej husi treba vopred zavolať.
Väčšina pivničiek na Malokarpatskej vínnej ceste nie je otvorená celoročne, na degustáciu sa treba vopred objednať. Vinári vás radi pustia do svojich pivníc, mnohí majú aj miestnosti vyhradené pre akcie a podujatia spojené s ochutnávkou.
Združenie Malokarpatská vínna cesta plánuje tento rok spojiť slovenskú cestu s Rímskou vínou cestou v Rakúsku. Obe združenia do konca roka pripravia spoločnú mapu a prospekty. Slovenská cesta sa už nebude končiť v Rači, ale až pod Devínom, presnejšie – bude pokračovať až na druhej strane Dunaja a Moravy.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
Ako sa určuje kvalita vína
Kvalita vína sa určuje podľa jeho cukornatosti. Z najskôr pozbieraného hrozna sa robí stolové víno, potom nasledujú akostné vína s vyššou cukornatosťou (nad 16 kg cukru na 100 litrov muštu). Akostné vína sú odrodové (s maximálne 15 percent prímesami iných odrôd), značkové (namiešané podľa receptúry výrobcu, tak aby mali vždy rovnakú chuť a kvalitu, vznikne nová značka), značkové zmesové (s prímesou vína zo zahraničia).
Najvyššiu kvalitu majú vína s prívlastkom. Tie sa zbierajú najneskôr a majú tak najvyšší obsah prirodzeného hroznového cukru. Sú to vína: kabinetné, neskorý zber, výber z hrozna, bobuľový výber, hrozienkový výber a ľadový výber s najvyššou cukornatosťou 27 kilogramov na 100 litrov. Ľadové víno sa vyrába tak, že sa hrozno nechá na viniči až do januára, až z neho voda vymrzne a zostane hroznový cukor. U nás takéto víno nie je možné vyrobiť kvôli zlodejom – hrozno by z viníc do januára zmizlo.
Stolové a akostné vína možno dosladiť, do vína s prívlastkom sa cukor nesmie pridávať, nesmú sa ani konzervovať. Do všetkých vín je zakázané pridávať vodu. (haj)
