Výber unikátnych pamiatok funkcionalistickej architektúry Zlína v podobe fotografií, plánov a modelov, možno od štvrtka obdivovať v Slovenskom národnom múzeu na Vajanského nábreží.
Zlín bol začiatkom 20. storočia mestečkom s troma tisíckami obyvateľov. Za 20 rokov sa vďaka rozmachu obuvníckej firmy Baťa z neho stalo priemyselné mesto s unikátnou konštruktivistickou architektúrou a so 43-tisíckami obyvateľov. S tempom rozvoja Zlína sa nemohlo porovnávať žiadne z vtedajších miest republiky.
Výstava mapuje architektúru a urbanizmus rozvíjajúceho sa mesta a továrne, projektovanie záhradného mesta, systém riadenia a životný štýl obyvateľov Zlína. Prezentuje klenoty československej architektúry od Vladimíra Karfíka a Františka Lydie Gahuru.
Neznáme fotografie
"Výstavu videlo v Mníchove 80-tisíc návštevníkov, vo Veľtržnom paláci v Prahe si ju prišlo pozrieť 20-tisíc ľudí," povedala Jana Burianová, riaditeľka Českého centra v Bratislave.
Pôvodná výstava však bola väčšia, v Bratislave je reprezentatívny výber z toho, čo videli návštevníci v zahraničí. Napriek tomu i tu je zastúpená expozícia kolekcie dobovej obuvi a filmovej či plagátovej reklamy z 30. a 40. rokov minulého storočia, ale predovšetkým zbierky zlínskej architektúry, okrem iného aj neznáme originály od známych českých fotografov Josefa Sudka a Brunera - Dvořáka. K výstave, ktorá potrvá do 30. októbra je pripravený aj sprievodný program.
Sprievodné podujatia:
- 21.7. o 17.00 Obchodná sieť, satelitné továrne a sídliská firmy Baťa. O tzv. "malých Zlínoch" bude hovoriť autorka výstavy Ladislava Horňáková z Krajskej galérie výtvarného umenia v Zlíne
- 29.9. o 17.00 Náš zákazník - náš pán! O obchodnej stratégii firmy Baťa v 20. a 30. rokoch minulého storočia bude hovoriť Miroslava Štýbrová z Obuvníckeho múzea v Zlíne.
- 9. 10. o 17.00 Snívanie o Zlíne. Spoluautorka výstavy, Radomíra Sedláková z pražskej Národnej galérie, bude hovoriť o predstavách tvorcov Zlína o jeho budúcnosti a o skutočných osudoch mesta a firmy.
Prvý globalizátor
„Baťa nevyvážal len obuv, ale aj projekty a mestá,“ spomenula autorka výstavy, kurátorka Ladislava Horňáková z Krajskej galérie výtvarného umenia v Zlíne.
Osobitnú pozornosť preto venuje výstava baťovským satelitom vo svete i na Slovensku. Mnohé z nich poznať aj podľa názvu: Batangar v Indii, Batatuba, Bataguassú a Bataypora v Brazílii, Batawa v Kanade, Hellocourt - Bataville vo Francúzsku, Batapur v Pakistane, Baťovany (Partizánske) a Batizovce (Svit) na Slovensku či Baťov - Otrokovice na Morave.
Výstava sa v novembri presunie do Košíc, podľa slov autorov výstavy bude na nej aj iné exponáty ako v Bratislave, čo je dané priestorovými kapacitami.
Model typizovaného rodinného domu. FOTO - VIERA JUHÁSZOVÁ
Typická baťovská architektúra v Bošanoch. FOTO - SNM
Obuv Baťa v Bratislave na rohu dnešnej Michalskej ulice a Námestia SNP. FOTO - SNM
Karfíkov mrakodrap v Zlíne. FOTO - Bruner-Dvořák / SNM
Baťovská kolónia. FOTO - SNM
Baťovi spolupracovníci na ceste z práce. FOTO - SNM
Stavebný ruch v Zlíne v čase najväčšieho rozmachu fy Baťa. FOTO - SNM
Autor: vju