BRATISLAVA. „Pozri, už idú ďalšie tanečnice,“ radostne hovorí asi päťročné dievča svojej babke. A naozaj, keď nazrieme za pódium, vidíme ako tanečnice v pestrých šatách vychádzajú z bieleho prístrešku, kde sa pred divákmi ukrývajú a chystajú na svoj výstup.
Na nábreží Dunaja pri bratislavskej Eurovei znela cez víkend hudba až z ďalekej Indonézie. Napriek netradičným nástrojom – gongom, xylofónom, bubnom či rytmickým drievkam má k Slovensku bližšie, než by sme čakali.
Štefánik a fujara
Nielen, že niektorí z „indonézskych“ hudobníkov boli Slováci, keďže orchester zvaný gamelan spája muzikantov z rôznych krajín, ale okrem nástrojov z Indonézie zaznela aj typicky slovenská fujara. Diaľku krajín tak prepojila hudba a tanec.
Slovenskosť pri počúvaní pripomínala aj socha Milana Rastislava Štefánika pri Eurovei na pozadí pestrých odevov z Indonézie.
Húsenica kvitne
„Ďalšou skladbou bude Sekar Uled čiže kvitnúca húsenica,“ dozvedáme sa z pódia a hľadáme si miesto na sedenie na okraji fontány. Tu spolu s mnohými divákmi počúvame, ako gamelan hudbou opisuje vývoj húsenice na motýľa.
Hudba z Indonézie neznela len v sobotu pri Eurovei, ale aj v piatok si mohli ľudia vypočuť rytmy z tejto priamo v historickom centre. V rámci mestského festivalu Kultúrneho leta hral totiž orchester aj na Hviezdoslavom námestí.
Gamelan predstavil rôzne nástroje. Zaznela dokonca aj slovenská flauta.
Indonézia a jej hudba ľudí zaujala, viacerí si farebné tanečnice fotili.
V gamelane hrajú aj Slováci, sú v ňom ľudia z rôznych krajín.
FOTO SME - LUCIA TKÁČIKOVÁ
Bapang Selisir - tanec, ktorým vítali divákov, pochádza z Bali a má korene v starovekej dvornej hudbe.
FOTO SME - LUCIA TKÁČIKOVÁ
