Volali mi dvaja ľudia a nebolo im rozumieť. V pozadí oboch telefonátov bol hluk ako na koncerte, hoci stáli na konečnej zastávke trolejbusu. Na streche nad nimi zneli gitary a bubny.
Presklenná brána trojposchodového domu na rohu bola otvorená. Z otvoru na streche na najvyššom poschodí visel rebrík, dierou sa hore človek ťažko prepchal. Ťahali tade na lane kombá aj gitary. Bubny priniesli cez blízke stavenisko, z vyššej susednej budovy im esbéeskár dovolil akciu fotiť. Všetko načierno, bez povolení.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
„Zrazu boli dole policajti. Nevedeli sme, čo robiť. Tak sme začali hrať,“ hovorí jeden z hudobníkov Miloš. Celý čas potom čakal, kedy sa policajná čapica objaví v otvore na strechu.
Policajtom sa asi nechcelo ísť po schodoch, alebo pochopili, že trocha hudby na streche nikoho nezabije. A nehrali ani U2, ktorí pred dvadsiatimi štyrmi rokmi v Los Angeles na streche obchodu s alkoholom prilákali toľko ľudí, že im polícia koncert zakázala.
No policajti v ten večer predsa zasiahli aj v Bratislave. O necelú hodinu v Letnom kine na Kuchajde. Premietač nevedel prvú polhodinu pustiť zvuk dialógov a tak sme z Fridy počuli len hudbu a ruchy a čítali titulky. Miestny bezdomovec to nevydržal a zabával publikum pokrikmi. Zavalitá mestská policajtka ho vyprevadila z radu a vyviedla ho popred plátno preč.
To už radšej mohli prísť na tú strechu, z chlapcov by boli väčší rebeli. Alebo by sa mohli aspoň v lete stiahnuť, pomáhať len tam, kde treba a nie strážiť hlučnú hudbu na streche a polonemé filmy pri vode.
