FOTO – AUTORKA
Svoj život označuje Štefan Gašparík za „dobrodružný“. Začínal ako futbalista, ale na vysokej škole v ňom objavili atletický talent. Vysokú školu však prerušil a zapojil sa do Slovenského národného povstania. Bol členom vlády za éry Alexandra Dubčeka, po vpáde sovietskych vojsk do Československa z nej však musel odísť. V Bratislave je známy najmä vďaka tomu, že aj z jeho iniciatívy postavili prvý zimný štadión (dnes ZŠ Ondreja Nepelu) a tenisový areál na Tehelnom poli. „Zimný štadión sa postavil ako otvorený, s inžinierom Skákalom sa nám potom podarilo v jednom podniku vybaviť, že ho prekryjú. Vedenie komunistickej strany nás chcelo obviniť, že sme použili materiál určený na výstavbu mostov u našich sovietskych priateľov, keď sa však na štadióne uskutočnili majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní a dopadli veľmi slávne, boli sme zachránení,“ spomína na rok 1973, keď náš Nepela poslednýkrát pretekal a zvíťazil.
Športu Gašparík venoval celý život. V povstaní mu atletika dokonca zachránila život. Ich oddiel mal zabezpečiť odchod veliteľov povstania generála Viesta a Goliana do Ruska. Všetkých však zajali. „Keď ma vypočúvali, vošiel dnu nemecký vojak, odrazu len počujem – Štefan, ty tu? Bol to mládenec, s ktorým som predtým pretekal v atletike, porazil ma v behu na 100 metrov. Nechali nás chvíľu samých. Spýtal sa, čo môže pre mňa urobiť. Povedal som, že chcem utiecť. V tom mi nemohol pomôcť. Tak som povedal, že mi zobrali letecké hodinky, dar od rodičov,“ hovorí. Hodinky mu vrátili. A utiecť sa mu podarilo samému. V bojoch v povstaní pokračoval potom až do konca vojny.
Ďalším zlomom v jeho živote bola okupácia Československa. Vtedy pôsobil ako predseda Ústrednej komisie ľudovej kontroly v Prahe. V čase podpisu moskovskej deklarácie bol Gašparík v zahraničí. Jeden z bodov deklarácie, na ktorý si presne pamätá a dodnes ho vie odcitovať, hovoril, že treba zobrať na zodpovednosť tých, čo boli v čase podpisu v zahraničí a svojím vystúpením vážne narušili jednotu komunistických strán. Tí v zahraničí totiž vystúpili v OSN a kontaktovali európske vlády.
Dnes je Štefan Gašparík členom Poradného zboru seniorov, ktorý vymenoval starosta Nového Mesta Richard Frimmel. Cieľom je zlepšiť život v mestskej časti. Teraz zbor podporuje vybudovanie rímskokatolíckeho kostola na Kramároch a lepšie spojenie Kramárov a Koliby. Ideálne by vraj bolo rozšíriť nebezpečnú Bárdošovu ulicu a viesť po nej aj trolejbusy. „Na tejto ulici žije veľa ľudí v mojom veku a nie je tu žiadne spojenie,“ hovorí. V auguste bude mestská časť oceňovať významných obyvateľov, ktorí sa pričinili o jej rozvoj. Štefan Gašparík je medzi nimi.
FOTO – AUTORKA
