Mám skoro podozrenie, že je to tajný plán, ktorý si bratislavské kaviarne a reštaurácie preposlali. Pri otvorení ohúriť: veľké porcie, dobrá obsluha, slušné ceny.
Keď sa chytí prvých sto hostí, ubrať plyn: menšie porcie, otrávená obsluha a stále slušné ceny. Akurát, že keď zľavíte z gramáže i srdečnosti personálu, už to slušné vôbec nie je.
Top desať v Bratislave vyhráva reštaurácia, kde o pol jednej čašníčka povie, že z dvoch menu už jedno nemajú a vlastne ani to druhé, pretože polievka došla.
Pri protestoch dodá, že to nie je jej problém. A nemusí to byť obedový zážitok cez nabitý týždeň v uponáhľanom centre.
V Petržalke vás odradia od nedeľného obeda s celou rodinou tým, že majú akciu. Budete hodinu čakať, kým sa najete. Tak aspoň spoplatnia trampolínu na dvore a posadia k nej dieťa, aby tých 80 centov vyberalo s úsmevom.
To, čo chýba v slovenskom hlavnom meste, nájdete v hociktorom maďarskom dedinskom éttereme (reštaurácii) za Budapešťou.
Hovoria s vami dvoma svetovými jazykmi, platiť môžete v eurách i kartou, a keď potrebujete, dajú vám vaše víno do svojej chladničky, aby neoteplelo, kým dorazíte domov. Urobia to s úsmevom, len tak. Bez poplatku a bez rečí.
Z jedla v Bratislave úsmev zamŕza. A ostávajú skôr tie reči.
