Ľudovít Hološka – V čakárni u lekára, r. 1984 FOTO – ARCHÍV
Netajíte sa, že silnou inšpiráciou pre vašu tvorbu je poézia. Dokonca ste tu predniesli i verše básnika Štefana Strážaya. Prečo?
,,Strážayove básne presne pomenúvajú istý stav, určitú situáciu človeka, možno i pracovný proces. Mne uvedomenie si – aha, aj on to vidí takto – pomáha, dáva novú energiu riešiť vážnejšie i každodenné problémy. Má napríklad aj báseň o bolesti, úzkosti, chorobe. Práve vtedy, ak sa ocitnete v takej situácii, vám pomôže preniesť sa cez ňu, vyriešiť vnútorný problém. V skutočnosti je to tak, akoby báseň mala schopnosť nielen dodávať človeku ďalšiu životnú energiu, ale vytŕha ho aj z konkrétneho životného problému, poskytuje mu nadhľad.“
Ako sa s témou bolesti a trápenia vyrovnávate vo svojej tvorbe vy?
,,Boris Pasternak hovorí, že umelec, keď píše o bolesti, musí písať o nej so všetkou tragédiou, aby téma bola presvedčivá. V živote je to zrejme tak, že po čase, keď sa človek pozviecha, bolesť u neho sublimuje určitý tvar, javy, výpoveď. Umelec, či už spisovateľ, alebo výtvarník, jej dáva umeleckú podobu. Stane sa hmatateľnou a obsiahnuteľnou. Čo zasa pomáha inému preniesť sa cez svoje vlastné utrpenie.“
Svoje videnie sveta, života odovzdávate na VŠVU svojim poslucháčom. Čo vám to dáva?
,,Mnoho mojich kolegov, a rovnako aj ja, zastáva názor, že samotnému umeniu sa nemožno učiť, ale možno ho vytvárať. Prvým krokom sú, samozrejme, vzdelanostné, etické a osobnostné predpoklady. V pedagogickom procese nejde len o to odovzdať model svojho myslenia, tvorby, ale skôr sa pokúsiť ukázať svojim zverencom rozmanité horizonty. Naučiť ich, aké rôznorodé, subjektívne a individuálne modifikácie procesu existujú a kde všade ich možno hľadať a nachádzať. Nevyhnutné sú vlastnosti dychtivosť, otvorenosť a bezprostrednosť. Mladý človek sa na svet díva zo svojho postu, prirodzene, bez takého skúsenostného zázemia, aké mám ja, ale s celkom novým pohľadom. Nie je zaťažený vychodenými koľajami. Spoznávanie sveta je pre neho stále novým zjavením. Na túto čerstvosť videnia a novosť pohľadu sa práve napájam aj ja.“
Mladí ľudia – vaši poslucháči sú potom vlastne rovnako nevyčerpateľnou inšpiráciou aj pre vás.
,,Je nesmierne zaujímavé, ako reagujú. K dispozícii majú celkom nové prostriedky, ktoré prinášajú mnohé poznatky. Ja hovorím a vnímam o to intenzívnejšie tradície a zvyky, ale takýto postoj je zaujímavý práve v porovnaní s dnešnými zvykmi, technológiami. Tieto dva svety sa konfrontujú a je nevyhnutné prijať ich ako celok a vyťažiť z nich maximum poznania.“
JANA JURKOVIČOVÁ
