Dunaj bol tri dni dejiskom majstrovstiev Európy sveta a majstrovstiev Slovenska v kategórii nerýchlostných člnov – regularita. Štartovalo sa v karloveskej zátoke. Trať bola dlhá 20 km a pretekári sa na nej obrátili štyrikrát. Na snímke je pohodová atmosféra pred štartom v karloveskej zátoke. FOTO SME – PAVOL MAJER
Cez víkend v podvečerných hodinách si môžu fanúšikovia šachu vyskúšať hru priamo na pozemskej šachovnici – na dlažbe Hviezdoslavovho námestia. Aby si mohli zahrať viacerí, jedna hra nemôže trvať viac ako hodinu. Okrem rozumu treba aj fyzickú silu, pretože figúrky sú vraj ťažké. Problémy s ich zodvihnutím mali aj 15-roční chalani. FOTO SME – PAVOL MAJER
Útlm hromadnej výstavby bytov z verejných zdrojov po deväťdesiatom roku ukázal, že mesto a mestské časti nie sú schopné samy stavať byty. Na rozostavaných bytoch sa v súčasnosti verejný sektor podieľa len 6,7 percenta. Zvyšok stavajú súkromníci. V minulom roku zo všetkých bratislavských okresov iba druhý okres využil dotáciu zo Štátneho fondu rozvoja bývania na výstavbu nájomných bytov. Ostatné čerpali dotácie viac na výstavbu infraštruktúry a odstraňovanie systémových porúch panelákov. Jedným z argumentov starostov, prečo nestavajú nájomné byty, sú vysoké ceny stavebných firiem v Bratislave oproti iným častiam Slovenska. Ak totiž samospráva prekročí štátny limit ceny bytu za meter štvorcový, dotácia od štátu padá.
Úradníci magistrátu vypracovali komplexnú správu o bytovom fonde Bratislavy. Zmapovali v nej vývoj bytového fondu, trendy a odporúčania pre samosprávu. Výsledkom správy je odporúčanie, aby sa samosprávy okamžite zapojili do výstavby nájomných bytov a riešili tak potreby svojich obyvateľov.
Sťahovanie na vidiek
Bratislava je najväčším zdrojom pracovných príležitostí a nedostupnosť bývania spôsobuje, že starne. Rodiny odchádzajú bývať na blízky vidiek. V meste stúpa počet ľudí, ktorí trvale v Bratislave nebývajú a využívajú drahé podnájmy. Mesto a štát pri podobných podnájmoch tzv. anonymných Bratislavčanov prichádzajú aj o príjem z daní a miestnych poplatkov. Napríklad len suma v nájomnej zmluve nikdy nezodpovedá sume, ktorú si strčí vlastník bytu do vrecka. Posledné sčítanie Bratislavčanov a bytov ukázalo, že z celkových 178 893 bytov je 165 587 obývaných. Predpokladá sa, že štatisticky „neobývané“ byty majitelia prenajímajú.
Trendom garzónky a jednoizbové
Kým ešte v polovici deväťdesiatych rokov nastal boom vo výstavbe viacizbových bytov, od roku 1997 sa Bratislavčania začali orientovať na skromnejšie bývanie. Počet postavených garzóniek a jednoizbových bytov oproti roku 1994 stúpol o 48 percent a tento trend trvá dodnes, i keď v minulom roku mierne stúpol počet troj– a štvorizbových bytov.
Celkovo však množstvo nových bytov klesá. Jedným z dôvodov je financovanie výstavby. Samoplatiacich spotrebiteľov už niet, narastá počet tých, ktorí kombinujú stavebné sporenie s hypotékou, s čím zase súvisí požiadavka na nižšiu plochu bytu. Na tieto skutočnosti nie sú investori schopní rýchlo reagovať. Štát dnes svojou bytovou politikou podnecuje rozvoj malometrážnej výstavby. Príspevky pre samosprávy na novovytvorenie nájomného bytového fondu sú obmedzené plošným a cenovým štandardom, rovnako aj príspevok zo Štátneho fondu rozvoja bývania pre jednotlivých záujemcov.
INGRID DROZDÍKOVÁ
