MODRA. Najstarší gotický kostol v okolí potrebuje nutnú opravu. Na kostole svätého Jána Krstiteľa je na niektorých miestach poškodená strecha a vlhnúce múry.
Občianske združenie Záchrana cirkevných pamiatok v Modre začalo preto získavať peniaze na jeho obnovu.
„V Modre je dosť historických pamiatok. Napríklad už keď sa vchádza na cintorín, tak je tu súsošie, ktoré by si žiadalo opraviť. Prioritou je však tento kostol,“ hovorí štatutárka občianskeho združenia Katarína Machatová.
Okolo kostola chodia návštevy a exkurzie, ktoré navštevujú neďaleký hrob Ľudovíta Štúra. V kostole sa už omše pravidelne neslúžia. Iba na výročné sviatky a pohrebné omše.
Problematická strecha
S kostolom sa dlhšiu dobu nič nerobilo. Preto sa aktivisti rozhodli konať.
„Kontaktovali sme vlastníka, v tomto prípade farský úrad. Pán dekan bol tomuto nápadu naklonený,“ hovorí o začiatkoch Machatová.
Nakoľko kostol je národnou kultúrnou pamiatkou, bolo treba komunikovať aj s pamiatkarmi,ktori doporučili statický posudok.
Problémom kostola je stará strecha a vlhkosť.
FOTO: (ZAJA)
„Následne prišiel statik a povedal, že krov je v celkom dobrom stave, ale dážď ho stále narúša. Trámy sú niekde prehnuté , niekde poškodené, ale väčšina krovu je v poriadku,“ hovorí Machatová.
Tá však počíta s tým, že rozsah poškodenia bude väčší.
„Keď sa to odkryje, počítam, že sa tam ukážu ďalšie problémy. Vždy to tak býva,“ dodáva.
Nevedia, kam voda odteká
Problémom stavby je aj vlhkosť, ktorú vidno najmä z vnútra kostola. Preto sme požiadali o obhliadku expertov na zavlhanie stavieb. Na niektorých miestach siaha až do výšky 1,5 metra.
„Opadávajú tam aj omietky,“ dodáva Machatová. Podľa nej práve vlhkosť je problémom číslo dva. Nevedia totiž, kam odteká dažďová voda.
„Môj muž hovorí, že Modrania neboli hlúpi a že niekde tá dažďová voda bola trativodom odvádzaná preč, ale za tie roky sa to asi niekde prerušilo alebo zapchalo,“ ozrejmuje.
Spravili dokonca aj pokus. Keď husto pršalo, snažili sa vysledovať, kam voda odteká. Nič však nenašli. Ďalším problémom kostola je to, že sa pomaly potápa v teréne. Ukazuje na bočné dvere kostola, ktoré sú už teraz pol metra pod úrovňou pôdy.
„Za 600 rokov akoby sa tá pôda okolo kostola postupne zvyšovala a on je akoby utopený v pôde,“ dodáva.
Čakajú na peniaze
Machatová hovorí, že okolo kostola je veľa práce. Brzdia ich však peniaze. Ukazuje nám pritom na strom, ktorý stojí v tesnej blízkosti kostola.
„Krajský pamiatkový úrad nám odporučil tento strom vyrúbať, ale pre nás je to položka, ktorú nedokážeme zaplatiť,“ dodáva.
Občianske združenie sa snaží získať granty či už z ministerstva kultúry, alebo z iných fondov. Zatiaľ však výsledok výberových konaní nepoznajú.
Na otázku, prečo práve oni zachraňujú pamiatku, a nie štát, odpovedá s úsmevom: „Na ministerstve kultúry som bola poučená, že by to malo byť financované z troch strán. Štát, vlastník a obec,“ dodáva.
"Oslovili sme pár modranských podnikateľov, dostali sme na začiatok sponzorský dar, za čo sme veľmi vdační." Machatová však verí, že nakoniec sa im peniaze podarí zohnať. „Je to beh na dlhé trate,“ dodáva.
HISTÓRIA KOSTOLA
Ide o gotický kostol zo 14. storočia. Nachádza sa v areáli modranského cintorína na území Pamiatkovej zóny mesta a je najstaršou sakrálnou pamiatkou Modry.
Dnešná podoba objektu je výsledkom architektonických zmien v historickom slede od jeho vzniku až po súčasnosť. V polovici 16.storočia bol dovtedy farský kostol vo veľmi zlom stave. V roku 1546 bol údajne už skoro ruinou. Po jeho spustošení tureckými tlupami ho z ruín postavili evanjelici vlastnými nákladmi a odovzdali ho do užívania evanjelickým veriacim nemeckej národnosti, ktorí ho užívali až do roku 1635, kedy ho vrátili späť katolíkom .
V dôsledku poškodenia veľkými požiarmi prešiel kostol rozsiahlou prestavbou datovanou rokom 1747, keď v rámci stavebných zásahov došlo k jeho barokizácii. Odvtedy už nebol výrazne prestavaný, len v období 40. rokov 20.storočia bol na ňom po požiari opravený krov.
(r)
