Čudoval sa, keď som mu vysvetľoval, prečo je River Park kontroverzná stavba. Jemu pripadala majestátna a nádherná. Už vôbec nechápal spor o PKO, ktoré v smutnom kontraste chátra vedľa River Parku. Cudzinec.
Cestou po nábreží do Eurovey sme si dali pivo na lodi. Do rozhovoru nám pálili delá z petržalskej strany, kde sa istý Bonaparte opäť pokúšal dobyť naše mesto.
Priateľ obdivoval silný prúd Dunaja a remorkéry, ktoré sa plavili smerom na Viedeň. Hovoril som mu, že Bratislava je tak akurát. Ani veľká, ani malá, ale dostatočne anonymná, aby už bola veľkomestom. V dobrom i zlom.
Pod Starým mostom ma zaujala svojím geniom loci zmrzlináreň. Skvelé miesto v tieni na oddych pri rieke.
„Takto mrazivo pôsobí na človeka Brooklynský most v New Yorku,“ povedal o spustnutej konštrukcii nad našimi hlavami priateľ. Vždy som mal ako Bratislavčan pred ňou rešpekt. Želám si, aby most zostal.
Na hlbší sentiment však nebol čas. Môj priateľ už rýchlym krokom trielil do Eurovey plnej života. To bola konečná našej prechádzky. Urobili sme také T. Dolu Michalskou cez Hviezdoslavovo námestie k nábrežiu a po nábreží hore-dolu, tam a späť.
„Toto v Prahe, človeče, nemáme,“ žasol. Kaviarne, pohodlné kreslá pred nimi, vysunuté plošiny, plné trávniky ľudí s deťmi, rieka a hudba. Bezstarostný život. „Máte krásne mesto,“ povedal cudzinec.
Pyšne som prisvedčil. A hneď som sa za to trošku zahanbil. Tak sme tu naučení. © SME
