Kedysi letuška, redaktorka, neskôr spisovateľka, dnes námestníčka primátora Bratislavy PETRA NAGYOVÁ-DŽERENGOVÁ odložila načas písanie kníh. Inšpirácií na nový román má už z politiky dosť.
Keď váš manžel v roku 2009 vstúpil do politiky, povedali ste, že nie ste nadšená, no teraz ste v politike sama. Prečo?
„Už vtedy som si uvedomovala, čo to všetko prináša, no ten samotný popud, ktorý doviedol manžela do politiky, tam doviedol aj mňa. A to nespokojnosť s tým, že sa pred rokmi dostali k moci strany, ktoré tu vzbudzovali nacionalistické napätie na oboch stranách. A keďže my pochádzame zo zmiešanej rodiny, tak spory vnímame. Potom vznikla strana Most-Híd.“
Boli ste pri jej zakladaní?
„Áno, ja som v Karlovke spolu s ďalšími ľuďmi zakladala Most-Híd už pred parlamentnými voľbami, no nepredpokladala som, že budem kandidovať. Hovorila som si, že pomôžem stranu založiť, lebo som tomu verila a nechcela som len frflať, ale aj niečo urobiť. Manžel je predsedom štvrtého obvodu a rozhodol sa kandidovať do VÚC a nakoniec prišli parlamentné voľby. Musím priznať, že som ho od toho odhovárala a následne, keď sa blížili komunálne voľby, dostala som ponuku ja.“
Prečo ste ju vzali?
„Dlho som zvažovala, chcela som pomôcť pravicovej koalícii, ktorá vznikla v Karlovke a že to bude všetko. Chcela som byť len poslankyňou, komunál ma lákal preto, lebo vždy som mala pocit, že je viac o ľuďoch a pre ľudí.“
No nie ste len poslankyňou, rýchlo ste sa stali zástupkyňou starostky v Karlovej Vsi.
„Áno, keď prišla ponuka, tak som sa tomu zasmiala. Nie, nikdy, hovorila som. No po rozhovoroch so svojimi najbližšími priateľkami, manželom, rodinou a poslancami z koalície som to zobrala.“
Teraz ale vymeníte tento post za kreslo námestníčky primátora. Prečo?
„Podobne, dostala som ponuku a po dlhých rozhovoroch som súhlasila.“
Bolo to rozhodnutie strany?
„Áno. Ešte pred komunálnymi voľbami sa uzavrela medzi stranami dohoda o tom, že SDKÚ sa vzdá postu viceprimátora, pretože všetky pravicové strany podporia ich kandidáta. No voľby dopadli tak, ako dopadli, a SDKÚ chcelo predvolebnú dohodu dodržať a Most-Híd má na meste klub s SDKÚ. Za Most-Híd sme tam len štyria poslanci a strana nakoniec vybrala mňa.“
Čiže ste to vzali.
„Úprimne poviem, že som veľmi váhala. Krajská predsedníčka mi nomináciou dala veľký prejav dôvery a ja som si plne uvedomovala tú zodpovednosť. Nakoniec som však súhlasila.“
Spomínali ste, že ste z dvojjazyčnej rodiny. Rozprávate doma po slovensky aj po maďarsky?
„U nás to funguje tak, že manžel rozpráva na deti po maďarsky a ja po slovensky. Naše deti sú schopné pol vety povedať po slovensky a pol vety po maďarsky. Ja som sa už naučila po maďarsky, chodila som do kurzu, rozumiem, nikto mi už nemusí tlmočiť.“
Ste zo slovenskej rodiny?
„Som z čisto slovenskej rodiny, ani rodičia a ani starí rodičia nevedeli po maďarsky. Prvýkrát som sa na kurz maďarčiny zapísala, keď som mala 16 rokov, ešte za socializmu. Prvé slovo, ktoré som sa naučila, bolo elftárs čiže súdruh. Po svadbe som opäť navštevovala kurz, asi rok. Neskôr ma učila súkromne asi rok jedna učiteľka, no a potom som sa už učila sama. Myslela som, že to nikdy nezvládnem.“
Učili ste sa kvôli manželovi?
„Áno, z lásky.“
Rozprávate sa spolu po maďarsky?
„Nie. Keďže ubehlo osem rokov, kým som sa naučila po maďarsky plynulo rozprávať. Za ten čas si manžel zvykol, že naším jazykom lásky bola slovenčina. No bola by škoda, ak sú deti z dvojjazyčnej rodiny, aby sa dieťa nenaučilo aj druhý jazyk.“
Narodili ste sa v Košiciach, no ste v komunále v Bratislave. Ako dlho tu žijete?
„Presne 22 rokov a 17 rokov v Karlovej Vsi, považujem sa už za Karlovešťanku.“
Keď ste kandidovali v komunálnych voľbách, tvrdili ste, že sa budete snažiť angažovať v kauze Karloveského ramena, dnes ale mierite na magistrát. Ostanete aj v Karlovej Vsi?
„Áno, budem tu poslankyňou, veľmi mi na tom záleží.“
Budete stíhať obe veci naplno?
„Budem musieť časť svojej agendy rozdeliť medzi kolegov, vzhľadom na to, že sme nemali tajomníka na karloveskom úrade, tak sa väčšina obracala na mňa. Komunikácia s miestnym úradom trochu viazla, informácie sa nedali získať až tak hladko. No myslím, že keď budem na meste, budem môcť pre Karlovku urobiť ešte viac.“
Študovali ste na Ekonomickej univerzite, pracovali ste ako letuška a redaktorka, v akej oblasti chcete zastupovať primátora?
„Študovala som ekonómiu, zahraničný obchod, letušku som robila počas vysokej školy, čiže som mala dennú prácu a denné štúdium, no a okrem toho som praxovala vo firme, ktorá zastupovala podniky ťažkého strojárstva. Tým chcem povedať, že som zvládala toho veľa naraz. Viem si zariadiť čas, v tom som dobrá.“
Vraveli ste, že by ste chceli pôsobiť v oblasti kultúry a športu.
„Áno, šport mi je veľmi blízky. Mojím cieľom je dokončiť cyklotrasu do Devína, lebo sa to ťahá už dvadsať rokov. No a v kultúre sa pohybujem od detstva, keďže som hrávala divadielko, písala a posledných osem rokov som sa venovala novinárskej publicistickej práci. Uvidíme, ako to dopadne, ešte stále prebiehajú koaličné rokovania.“
Tretí námestník stále nie je zvolený, vy by ste podporili Jána Budaja, ktorému na zvolenie chýbali dva hlasy?
„Pána Budaja som predtým osobne nestretla, až na zastupiteľstve. Samozrejme, že som ho vnímala počas revolúcie, ktorú sme ako čerství maturanti prežívali intenzívne na námestiach. Zjavne má veľa skúseností ako komunálny politik a občiansky aktivista.“
Podporili ste ho?
„To bola tajná voľba. Smiali sme sa, že si budeme fotiť lístky, pán Budaj ale dostal hlasy aj z našej koalície. Podľa šéfa nášho klubu SDKÚ, Most-Híd Iva Nesrovnala by sa už o ňom nemalo hlasovať, ale pán primátor ho pravdepodobne navrhne. Uvidíme. V každom prípade, tretí viceprimátor by sa určite zišiel, práce je dosť.“
Kedy by mohli byť známe kompetencie námestníkov?
„Pravdepodobne na zastupiteľstve koncom júna. Ak sa nezvolí tretí námestník, budú sa musieť podeliť kompetencie medzi prvú námestníčku pani Vieru Kimerlingovú a mňa. Agenda územného plánu asi ostane mne, lebo pani Kimerlingová bude mať veľmi širokú oblasť financií a majetku. A to nehovorím o ďalších oblastiach ako kultúrna, sociálna, dopravná... Práce je veľmi veľa.“
Myslíte si, že na takúto funkciu máte skúsenosti? V komunále ste predsa len nováčikom.
„Iste, chýba mi dostatok skúsenosti, no nemyslím, že je to len o skúsenostiach, ale aj o ochote a vôli učiť sa, a tú určite mám. Ani pri tom územnom pláne nejdem do úplne nového prostredia, za pol roka venovaniu sa spornej výstavbe v Karloveskej zátoke som sa už čosi naučila. No určite si nájdem aj dobrého poradcu. Čo sa týka kompetencií, pán primátor si chce v takýchto dôležitých oblastiach ponechať podpisové právo, aby si vedel za všetkým stáť. Ja to vítam.“
Aká je spolupráca s primátorom, cítite, že je ľavičiar?
„Myslím, že zatiaľ je spolupráca dobrá. On je ľavičiar založením, naozaj to aj pri mnohých veciach cítiť. V rámci sociálnej komisie, ktorej som členkou, sme práve riešili zmenu uznesenia, týkajúcu sa domovov sociálnych služieb a dôchodcov. Pán primátor im vyšiel v ústrety, a išiel by aj viac. No ekonomika nepustí. Peniaze na meste nie sú, takže nemôžeme rozdávať. Jednoducho nemôžeme žiť nad pomery, ktoré nám dovoľuje mestská pokladnica. Mohli by sme dopadnúť ako Devín a dostať sa do nútenej správy. Ak nedôjde k rozumnej dohode s investorom PKO, hrozia mestu súdne spory, ktoré sa môžu skončiť všelijako.“
No ak by ste mali na starosti územný plán, asi by ste riešili aj PKO a výstavbu na nábreží.
„Áno, stavebníci by chceli zvýšiť výšku budov, no to neprichádza do úvahy. To aj pán primátor jasne povedal.“
Ide o návrh zvýšiť podlažnosť budúcej výstavby?
„Je tam taký záujem. Poslanci sú proti. A nejde len o PKO. Pán primátor chce zmeniť systém vydávania záväzných stanovísk k investičným projektom. Aby sa vyjadrovala aj mestská časť, takzvaný systém dvoch pečiatok. Ja vidím najväčší problém v tom, že investori najprv nepredstavia projekt verejnosti. Záujmy investorov a verejnosti sa budú asi stále rozchádzať, ale práve preto sa musí hľadať prienik záujmov a vzájomná dohoda.“
Dá sa to?
„Musí. Existuje predsa platný územný plán. Niekedy konajú aj v rámci neho, napriek tomu verejnosť ignorujú. Napríklad teraz máme v Karlovej Vsi verejné zhromaždenie k výstavbe na Kráľovej hore (lúka nad Dlhými dielmi pozn. red.). Kto vie o tom, že na obľúbenej lúke sa plánuje výstavba obytných domov? Všetko sa robí potichučky. A takisto keď investujú do projektov bez toho, aby bol zmenený územný plán a bez toho, aby zosúladili svoj zámer so zámerom verejnosti. To všetko sú veci, ktoré sú podľa mňa veľmi zanedbané.“
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Myslím, že podobná situácia je aj s výstavbou v Karloveskom ramene.
„Dá sa povedať. Od investora sme dostali list, v ktorom spomína náhradu škody.“
Chcú ušlý zisk, ak by sa projekt nestaval?
„Vyzvali nás, aby sme nerobili žiadne aktivity, lebo už do toho investovali.“
Listy písala firma Karloveské rameno?
„Áno. Oni tvrdia, že konajú podľa platného územného plánu, lebo majú kladné stanovisko mesta, vydané ešte bývalým vedením. Čo aj majú, aj keď ho zjavne nevydali v súlade s územným plánom, no mesto si to teraz pinká s Karlovou Vsou.“
Tam je problém v tom, že karloveská starostka stále neposlala primátorovi žiadosť o prehodnotenie stanoviska. Nie?
„Poslala žiadosť v mene poslancov, ktorí ju jednohlasne zaviazali. Ale pán primátor chce žiadosť od relevantného orgánu, teda stavebného úradu.“
Nie je to trochu zvláštne, keď ste ju k tomu už v januári zaviazali uznesením?
„Pani starostka sa odvoláva na to, že nemôže konať, lebo aj keď podpisuje rozhodnutia stavebného úradu, je to prenesený výkon štátnej správy a ona doň nemôže zasahovať. Na karloveskom stavebnom úrade mi povedali, že oni nemôžu konať, lebo oni len zbierajú vyjadrenia, no podľa môjho názoru majú povinnosť konať, keď to je v rozpore s územným plánom. Je to taký začarovaný kruh.“
Myslíte si, že starostka naozaj bojuje proti výstavbe J&T Real Estate v zátoke? Veď pred voľbami podpísala petíciu proti zámeru.
„Pani starostka podpísala predaj pozemkov. Tvrdí, že ju k tomu zaviazalo zastupiteľstvo. Ale nám napríklad na májovom zastupiteľstve nepodpísala šesť uznesení. Podľa zákona to môže urobiť z dvoch dôvodov - nezákonnosti a nehospodárnosti. Tuším sa za ne dá schovať všetko. Aj predaj pozemkov za nízku cenu.“
Dá sa podľa vás v súvislosti s výstavbou na mieste určenom územným plánom na šport a rekreáciu ešte niečo zmeniť?
„Neviem, všetko závisí od stavebného úradu a pani starostky. Včera sme na zastupiteľstve prijali návrh na vyhlásenie stavebnej uzávery, no to opäť musí stavebný úrad, my to môžeme schváliť, no či to niekto podpíše, uvidíme.“
Ostáva vám dnes popri úrade čas na knižky a tvorbu? Nepripravujete niečo z prostredia politiky? Neinšpirujú vás niektorí politici?
„Zatiaľ som písanie odsunula na vedľajšiu koľaj, lebo čas naozaj nemám. No v šuplíku v hlave si poznamenávam zaujímavé veci, čo sa tu dejú. Možno raz napíšem druhé Kocúrkovo.“
Myslíte niečo z politického prostredia?
„Je o tom ešte predčasné hovoriť, stretávam pestré spektrum ľudí a keď vidím, ako to funguje, tak zisťujem, že aj v tej komunálnej politike treba robiť veľa kompromisov a dohôd.“
Pripravujete teda novú knižku?
„Stihla som pred kampaňou pred komunálnymi voľbami dokončiť detskú knihu a dúfam, že vyjde do konca roka. Potom mám ešte pripravený výber z fejtónov, to by som vydala možno na ďalší rok. Čo sa týka novej knihy, ak za štyri roky dokážem niečo napísať počas víkendov, tak sa budem veľmi tešiť. Istotne to nepôjde takým tempom ako doteraz - každý rok jedna kniha.“
Teraz ste takou politickou rodinou. Aké je to mať manžela ministra?
„Zmenil sa nám život, to musím priznať, možno nie tým, že manžel je v práci dlho do noci, to bol vždy, no tie víkendy predtým patrili len rodine a teraz má akcie aj cez víkendy. Snažíme sa to ale spájať, keď má nejaké povinnosti ako minister, tak tam ideme aspoň spolu na bicykloch. No keďže som už aj ja v politike, mám pre neho oveľa väčšie pochopenie.“
Stíhate popri tom starostlivosť o štyri deti?
„Zatiaľ som si nenašla správny systém, tým, že mám tri deti už väčšie, tak ony mi veľmi pomáhajú. Mám výčitky voči našej malej, od septembra nastupuje do škôlky, no dovtedy som si musela nájsť opatrovateľku. Venovala som sa jej 24 hodín denne dva a pol roka, a je preto v pohode a už si aj zvykla, že idem do práce. Vždy ráno a večer sa jej venujem. Dala som si priority, ako pán primátor, aj keď trochu iné (smiech), nikdy večer nevynechám čítanie rozprávky a uspávanie.“
