„Pred dvanástimi rokmi bolo na Slovensku takmer 500-tisíc včelstiev a včelárov okolo 100-tisíc. Naša mestská organizácia mala vtedy asi 190 včelárov, a tí sa starali o asi 4-tisíc včelstiev,“ hovorí predseda bratislavskej mestskej organizácie – Zväzu včelárov Anton Múčka. Počet včelárov však odvtedy sústavne klesal. Pokles sa zastavil až minulý rok. V súčasnosti je ich v Bratislave a okolí do 160, ale produktívnych, teda takých, ktorí majú včely a dorábajú med aspoň pre vlastnú potrebu, je len asi 130.
Pokles počtu včelstiev je oveľa dramatickejší. „Je ich už len polovica,“ hovorí Múčka. Podľa neho je to aj preto, lebo je menej rúbanísk, kde sú maliny, a vo vzduchu je viac chémie, ktorá ničí kvetenstvo. Úbytok včelárov a včelstiev sa odráža aj na produkcii medu, hoci sa stále stáča niekoľkokrát do roka.
Čo je stáčanie medu
Stáčanie medu je odoberanie medu z včelích úľov a jeho vytláčanie z plástov. Niekedy sa nazýva aj vytáčanie, vymetanie, ale aj medobranie a podobne. Med včelári stáčajú podľa toho, či chcú jednodruhový med alebo zmes.
Ak chcú jednodruhový, musia vystihnúť správny čas a zobrať ho včelám, skôr ako začne kvitnúť iná nektarodajná rastlina. Ak chcú zmes, vytáčajú ho až vtedy, keď už včely zaniesli medom všetky plásty.
„Jednozložkové medy sa získavajú veľmi ťažko a najmä na západe sa preto predávajú za niekoľkonásobne vyššie ceny ako med miešaný,“ hovorí Múčka.
Peľ je ako odtlačok prsta
Za jednodruhový je med uznaný na základe mikroskopického rozboru peľových zŕn, ktoré obsahuje. Peľové zrná každej rastliny majú špecifický tvar. Zo vzorky sa dá dokonca určiť aj oblasť, z ktorej med pochádza, pretože tá sa na nich podpíše ďalšími charakteristickými odchýlkami tvaru. Ani jednodruhový med nie je, samozrejme, absolútne bez prímesí. Peľové zrná iného druhu či druhov kvetov však nesmú prekročiť stanovený percentuálny podiel.
Jednou z prvých znášok v Bratislave a jej okolí je znáška zo stromov vŕbovitého typu a z ovocných stromov. „Ale sú to malé znášky, pretože týchto stromov tu nie je veľa,“ hovorí Múčka. Masový prísun medu nastáva až v období kvitnutia repky olejnej, ktorú poľnohospodári vysádzajú na veľkých plochách (žlté zakvitnuté lány sa nedajú prehliadnuť). Med z nej už včelári stočili.
Agátový med je vzácny
V Bratislave a okolí po repke spravidla kvitne agát. Agát však – ako hovoria včelári – nemeduje, čo znamená, že spravidla neprodukuje dosť nektáru, z ktorého včely zahustením vyrábajú med. Býva to vtedy, ak v dôsledku tuhých mrazov v decembri a januári vymrzne drevo agátov, alebo ak mrazy prídu v čase, keď sa agát dostáva do kvetu. Aj keď ho neohrozia mrazy, ešte stále mu môže ublížiť vietor. Ak prídu teplé vetry počas kvitnutia, nektár vraj v kvetoch doslova vysušia. To sa stalo aj tohto roku. Agátového medu je preto len asi tretina z očakávaného, pričom v niektorých oblastiach nevydal vôbec nič.
Po agáte je v bratislavských podmienkach najvýdatnejším zdrojom nektáru lipa a jedlý gaštan. Nie všade sú však porasty oboch drevín. Čistý lipový med asi najľahšie získajú včelári na Žitnom ostrove a z jedlých gaštanov včelári zo Svätého Jura a Rače. Po gaštanoch a lipe nastupuje slnečnica.
Z čoho je medovicový med
Včely zbierajú nektár, teda robia znášky aj z ovocných stromov a lúčnych kvetov. Veľmi rady vraj zbierajú aj medovicu.
„Medovicové medy sú z chemického hľadiska iné, majú nízku elektrickú vodivosť, pretože obsahujú veľa minerálov, a sú tmavé. Ale je to med, hoci nie je z nektára kvetov,“ hovorí Múčka. Medovicu produkujú rôzne drobné živočíchy, najmä vošky, prevažne na listoch duba a ihličí jedle.
