Keramické trhy: Točiť chcú deti aj netradičné výrobky

PEZINOK. Druhý deň Keramických trhov v Pezinku sme otvorili hlasovaním v súťaži Keramické hodiny. Z 25 fungujúcich časostrojov si každý návštevník mohol vybrať jeden dať mu svoj hlas.

Keramické trhy sprevádzala súťažná výstava s témou Keramické hodiny. Podmienkou bolo, aby fungovali.

"Filozofické" hodiny v podaní jedného z predávajúcich keramikárov.

Lektorky z Malokarpatského múzea v Pezinku mu podali papierik s číslom, pod ktorým boli hodiny označené. My sme dali hlas „filozofickým“ hodinám, pri ktorých sa nám páčil nápad aj prevedenie.

„Ľudí najviac oslovujú tieto slnečné hodiny,“ ukazuje Monika z múzea na hodiny s nápisom Carpe Diem. Zaujímavé sú aj hodiny z bielej čajovej súpravy, ktorá sa vyníma na čiernom podklade. Čísla tvoria šálky. Až na číslo dvanásť, ktoré symbolizuje čajník. Hodinové ručičky vytvoril autor z dvoch lyžičiek.

Nedočkavé na výrobok

Maskot trhov Úľ – Keramikár nás mlčky privíta. Veľký stan, ktorý zastrešuje detské dielne, zatiaľ zíva prázdnotou. Nájdeme tu len dvoch mladých ľudí, ktorí čakajú na prvých detských odvážlivcov pri dvoch detských točiarskych kruhoch.

Tatiana (20) študovala tri roky na tunajšej keramickej škole. Vďaka tomu sa už ako absolventka sa stala súčasťou keramických trhov. Ako hovorí, chodí sem už piaty rok.

Talent je podľa Tatiany poznať na prvý pohľad. „Niektoré deti sú nedočkavé a výrobok chcú hneď. Preto im to zvyčajne nejde.“ Ako hovorí, deti im na začiatku povedia, čo by si chceli vytočiť. A niekedy majú naozaj kuriózne priania.

Prví záujemcovia o točenie na kruhu.

„Minulý rok si chcel jeden chlapec vytočiť pištoľ,“ spomína Tatiana s úsmevom. V takom prípade odporučia deťom modelársku časť.

Na všetky výrobky stoly nestačia, preto ich väčšina keramikárov rozložila aj naokolo. Niektoré sú starostlivo poukladané, nájdu sa tu však aj prútené koše napríklad s miskami, kde sa môžu ľudia prehrabávať.

Núdza o rôznofarebné prevedenia úžitkovej keramiky či keramiky pre oko na trhoch nie je. Problém nájsť nejaký kúsok, ktorý by ladil s interiérom bytu či domu, tak odpadáva. Prechádzame Štefánikovou ulicou.

Pred múzeom je ruch. Tri energické panie sa snažia u návštevníkov vyvolať chuť na stískance. Niektorí okoloidúci na ich hlučný prejav aj zašomrú.

Dáma s porcelánom

Z obzerania nás vyruší zvuk akejsi píšťalky. Ivan Ivanov (82), ktorý je pôvodom z Bulharska, nám predvádza, ako funguje. Najprv na ňu normálne zapíska. Zvuk, ktorý sme počuli pred niekoľkými minútami, z nej však nevychádza.

Zrazu vezme do rúk kalištek s vodou a ponorí doň píšťalku. Keramikár fúkne a ozve sa známy tón. Vzápätí nám ukazuje vábničku v tvare ryby. Z kališteka do nej naleje trošku vody.

„Ale naozaj len na dno,“ upozorňuje. Fúkne a začne vábiť. A veru privábi dve deti, ktoré si odnášajú rybky na šnúrke z koženky.

Na trhy si odskočila aj Daniela (54), ktorá je domáca. Podujatie navštevuje každý rok. Ako hovorí, vždy sa nájde niečo, čo si prinesie domov. „Dnes sa tu poobhliadam po darčeku pre švagrinú.“

Medzi keramikou sa vyníma český stánok s porcelánom. Ľudia sa pri ňom neustále pristavujú. Určite aj pre originálny dizajn výrobkov. „S porcelánom som tu asi jediná,“ hovorí Radka (44).

Porcelán z Česka.

Niektorí keramikári hovoria, že ich práca sa nestretáva u ľudí s príliš veľkým záujmom. Nielen pre cenu, ale aj preto, že sa im to jednoducho nehodí do moderného interiéru.

„Podľa niektorých ľudí sú zas moje výrobky príliš moderné,“ hovorí s úsmevom umelkyňa. Ako dodáva, prekvapivo sa pri jej práci zastavuje staršia generácia.

Výrobky kombinuje Radka napríklad s ružovým porcelánom či porcelánom sfarbeným kobaltom domodra. Niektoré výrobky zdobí aj platina alebo farebný plastický vzor.

Radka chodí svoje výrobky vypaľovať do „porcelánok“, nakoľko musia byť pálené v plynovej peci pri 1400 stupňoch Celzia.