PÍLA. Obec Píla v pezinskom okrese potrebuje po utorkovej (7.6.) povodni, ktorú spôsobila prietrž mračien, okrem iného aj pomoc dobrovoľníkov. "V obci je vítaná najmä dobrovoľnícka pomoc, máme tu koordinačné stredisko Modrého anjela, ktoré organizuje dobrovoľníkov. Mám informácie, že dobrovoľníkov je stále málo. Ak sú nejakí dobrovoľníci, určite budú v našej obci vítaní," uviedol dnes miestny starosta Radovanom Mičunek.
Výšku vzniknutých škôd, ktoré si vyžiadala veľká voda, zatiaľ Mičunek nevedel konkretizovať. Rovnako nevedel v súčasnosti odhadnúť, kedy sa do obce podarí obnoviť dodávka pitnej vody. Zbúranie pravdepodobne čaká starý mlyn v hornej časti obce, ktorý je podľa jeho slov v takom stave, že môže kedykoľvek spadnúť. S týmto postupom súhlasí aj majiteľ stavby.
Priebeh zabezpečovacích prác, ktoré majú zabrániť ďalšiemu podmývaniu domov, prišiel dnes do Píly skontrolovať minister životného prostredia József Nagy. Na odstraňovaní škôd tu momentálne pracuje 30 vodohospodárov a 15 mechanizmov. Na štyroch úsekoch potoka Gidra už došlo k značnému vyčisteniu vodného toku boli odstránené naplaveniny, nánosy bahna a spadnuté stromy.
Práce na potoku potrvajú 2,5 až tri mesiace
"Chcem sa poďakovať vodohospodárskym pracovníkom, ktorí pracujú vo dne v noci," povedal s tým, že sa im za 30 hodín podarilo sprietočniť rekordný úsek potoku. "Najdôležitejšie je, aby sme ten tok dostali na svoje miesto, lebo podmýva domy, čo každý deň i noc ohrozuje obyvateľov Píly," zdôraznil.
Minister zároveň avizoval, že vláda hľadá spôsob, ako čo najrýchlejšie refundovať náklady na zabezpečovacie práce. Tie si podľa šéfa Slovenského vodohospodárskeho podniku Daniela Kvoceru vyžiadajú asi tri milióny eur. "Uvedomujeme si, že taká obec ako je Píla, nemôže úverovať takéto činnosti a budeme im musieť pomôcť," doplnil Nagy.
Kvocera predpokladá, že práce na zabezpečovaní potoku budú trvať 2,5 až tri mesiace. "Budeme sa snažiť nasadiť čo najviac pracovníkov, aby sa ľudia a majetky dostali čo najskôr do normálnu. Naši pracovníci dovtedy neodídu z tohto úseku, kým nebudú mať spevnené všetky brehy tak, aby potom mohla nastúpiť obec a cestári," uzavrel.
Medzi Dubovou a Častou postavia provizórny most
Medzi obcami Dubová a Častá stavajú provizórny most, dokončený bude najneskôr v nedeľu večer. Pôvodný most sa zrútil v utorok v noci počas prívalových dažďov, ktoré zasiahli viaceré obce Malokarpatského regiónu. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Iveta Tyšlerová. „Dočasný most pri obci Častá je riešením pre celý mikroregión.
Toto riešenie sme prijali po dohode s expertmi, armádou a starostami všetkých obcí, ktoré postihli povodne,“ povedal bratislavský župan Pavol Frešo. Most rieši spádovú oblasť pre približne 10-tisíc ľudí. Provizórny most bude s obmedzenou jednosmernou a semaformi riadenou prevádzkou. Ťažká nákladná doprava bude na moste vylúčená. Most stavia župná spoločnosť Regionálne cesty Bratislava.
Pri tomto riešení sa bude môcť pod dočasným mostom začať aj s výstavbou nového – trvalého mosta. Najskôr sa však musia odstrániť trosky zničeného mosta, preskúmať podložie a následne sa vypracuje projektová dokumentácia.
O aktuálnej téme povodní v Malých Karpatoch, prehodnotení kompetencií samosprávy aj o zlepšení čerpania eurofondov hovorila dnes premiérka Iveta Radičová na sneme Únie miest Slovenska (ÚMS) v Bratislave. Ocenila samosprávy, vláda s ňou spolupracuje na prekonávaní krízy.
"Voda tam zmietla všetko, čo mala v ceste," opísala situáciu v obciach postihnutých povodňami, ako je Píla či Doľany, v okolí Bratislavy. Pripomenula, že v roku 2010 bolo vydaných v súvislosti s vtedajšími rozsiahlymi povodňami 119 miliónov eur. "Spustili sme po nich program revitalizácie krajiny," konštatovala premiérka s tým, že bol pripravený veľmi rýchlo.
Novozvolený prezident ÚMS Pavel Hagyari na brífingu povedal, že v prejave premiérky ocenil pozitívne zmeny v čerpaní eurofondov a kooperáciu s ÚMS. "Veríme, že vláda bude pozorne načúvať samospráve, kde sa život reálne žije," mienil Hagyari.
Na sneme ÚMS vystúpil predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo. Zdôraznil význam snemu v období, keď samospráva čelí mnohým výzvam súvisiacim s hľadaním optimálneho modelu fungovania štátu a prerozdeľovania verejných financií, ale niekedy aj pokusom prenášať bremeno zodpovednosti zo štátu smerom dole bez toho, aby tomu predchádzala nevyhnutná vzájomná diskusia.
Preto je podľa neho nevyhnutné, aby medzi predstaviteľmi miestnej samosprávy a regiónov boli budované nadštandardné vzťahy.
