Hlavné mesto má tri meteostanice. Teplotné rozdiely medzi nimi sú bežne aj päť stupňov.
BRATISLAVA. Tu sedia meteorológovia, ktorí robia predpovede, hovorí Martin Benko, riaditeľ Centra predpovedí a výstrah Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a vedie nás do miestnosti s niekoľkými počítačmi, mapami a veľkými obrazovkami.
Meteorológovia sledujú počasie nonstop, službu má práve meteorologička Lucia Uhrínová. „Na službách sa nás strieda osem a pol človeka,“ vraví Uhrínová a núka nás čokoládou.
„Máme tu výstupy 34 meteostaníc na Slovensku,“ približuje čísla a obrázky na monitore Benko. „Tu napríklad krásne vidíme, ako vzniká búrkový oblak,“ ukazuje na zhluk na monitore, v ktorom vidí omnoho viac ako my.
V Rakúsku päťkrát viac Meteostanice Na Slovensku je 34 meteorologických staníc, v Bratislave sú tri. Na Kolibe a letisku – informujú každých desať minút. Tretia v Mlynskej doline – informuje raz denne.
Meteorológovia sa porovnávajú so susedným Rakúskom. Hornatá krajina s dvojnásobnou rozlohou má vyše 150 meteorologických staníc, čo je takmer päťkrát viac ako Slovensko.
Slovenským meteorológom musí stačiť 34 staníc, Bratislavu pokrývajú tri – na letisku, na Kolibe a v Mlynskej doline. Dve z nich sú automatické – z Koliby a letiska chodia údaje každých desať minút. „Z Mlynskej doliny máme informácie raz denne.“
Pre Bratislavu predpovedajú meteorológovia počasie jednotné. Mesto je pre nich primalou lokalitou na viaceré samostatné predpovede. Hoci sa stáva, že v zime napríklad z Dúbravky prichádzajú autá so snehom na kapote, a v centre nie je po snehu ani stopy.
Zohrieva aj betón Slnko rýchlejšie zohrieva betón a v centre je preto teplejšie ako na okraji, vysvetľuje Benko.
Kedysi mali meteorológovia meraciu stanicu aj v Petržalke. Merala trikrát denne a raz za mesiac posielala výkazy SHMÚ. „Ukázala, že priemerné teploty tu boli najvyššie z Bratislavy,“ vraví Benko.
Teplomer nemeria pocity Rozdielne počasie v meste má na svedomí aj vietor. Záhorie, Dúbravka či Lamač patria k veterným oblastiam.
„Keď fúka, väčšie množstvo tepla uniká z tela a máme pocit, že je väčší chlad, no keby sme vtedy merali teplotu teplomerom, namerali by sme tú istú hodnotu,“ vysvetľuje Benko. „Pocitovú teplotu neuvádzame, no uvažovali sme, že by sme túto veličinu viac priblížili ľuďom.“
SHMÚ dostalo tento rok znížený rozpočet. Benko vraví, že dnes ide meteorológom v ústave o to, aby prežili.
„Ide najmä o to, aby sme udržali funkčné tie činnosti, ktoré v súčasnosti robíme, takže ďalší rozvoj a vývoj nie je jednoduchý.“
Meteostanica na Kolibe
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Meteorológ: Extrémy sú tu bežné
Búrky sú nepredvídateľné, presné miesto zásahu poznáme, až keď vzniknú, hovorí MARTIN BENKO, riaditeľ Centra predpovedí a výstrah SHMÚ.
Keď robíte predpoveď pre Bratislavu, býva jednotná pre celé mesto. Dá sa urobiť presnejšia?
„Závisí od toho, čo ideme predpovedať. Keď teplotu, tak tá sa v Bratislave líši, máme tu kopcovitý terén. So zrážkami, najmä pri búrkach, je to ešte výrazne zložitejšie.“
Aké veľké môžu byť teplotné rozdiely?
„Závisí to od lokality. V strede mesta, kde sú betónové plochy, je, samozrejme, teplota až o niekoľko stupňov vyššia ako na okraji mesta.“
Aj o päť stupňov viac?
„Áno, ale závisí to od situácie. Napríklad v zime, keď je teplotná inverzia, nastávajú situácie, že dolu v meste je hmla a my sme nad tým na Kolibe a je tu teplejšie.“
Neuvažovali ste nad tým, že by ste teploty pre Bratislavu lokalizovali?
„Bolo by to určite zaujímavé, no Bratislava je dosť malá lokalita, aby sa to dalo robiť. Obzvlášť v prípade búrok, ktoré sú veľmi lokálne, býva predpoveď problematická. Väčšinou vieme konkrétnu lokalitu, ktorú búrka zasiahne, identifikovať, až keď búrka vznikla.“
Skôr sa to nedá?
„Predpovede, že presne konkrétnu lokalitu zasiahne búrka, vznikajú väčšinou len hodinu dopredu, niekedy aj menej a niekedy sa to vôbec predpovedať nedá. Toto nie je iba náš problém, ale celosvetový. V okolitých krajinách sa venujú nemalé peniaze práve na výskum systémov, ktoré dokážu zachytiť tieto javy. No a keď hovoríme o rozdielnom počasí v Bratislave, bolo by veľmi zaujímavé mať meteorologickú stanicu tiež napríklad v Dúbravke, Lamači či Petržalke.“
Je pravda, že je v Petržalke najteplejšie?
„Áno. Bola tu meteorologická klimatologická stanica, ktorá merala trikrát denne a raz za mesiac posielala výkazy, ukázala, že priemerné teploty boli najvyššie. Záhorie, Lamač, to je dosť veterná oblasť.“
Môže Bratislave hroziť niečo extrémne, napríklad víchrica?
„Samozrejme, že hrozí, extrémne prejavy počasia sú na našom území bežné. V štatistikách civilnej ochrany a sekcie krízového manažmentu ministerstva vnútra v časti mimoriadnych udalostí majú najväčšie zastúpenie práve prírodné katastrofy, ktoré sú v prevažnej miere spojené s počasím.“
Martin Benko.
FOTO SME- GABRIEL KUCHTA
Lucia Tkáčiková
Meteo príhody
Koliba a letisko sú iné svety
BRATISLAVA. Pri augustovej búrke napršalo vlani na Kolibe 12 milimetrov, na letisku vtedy padlo až 23 milimetrov. Pri najnižšej nočnej teplote namerali v zime tento rok na letisku mínus šestnásť, no na Kolibe v tú istú noc bolo len osem stupňov pod nulou. Teplotné rozdiely v meste môžu byť aj viac ako päť stupňov.
Rozdielna je aj výška snehu. Vo februári bolo na letisku jedenásť centimetrov, na Kolibe v ten istý čas 40 centimetrov.
Aj slabšie búrky zabíjali
Jediný mrak i slabá búrka môžu byť nebezpečné.
Počas búrky na festivale Pohoda, po ktorej pred dvomi rokmi zomreli dvaja mladí ľudia, nebol vietor nezvyčajne silný.
Búrka, ktorá vlani zabíjala na bratislavskom kúpalisku, bola zasa podľa meteorológov bezvýznamná. Išlo o jeden búrkový oblak, na ktorý by ústav nedával ani výstrahu. Blesk môže podľa nich ľudí zasiahnuť aj na ulici, základom je nebyť najvyšším bodom v teréne.
Lucia Tkáčiková
Tu sídlia a robia predpovede meteorológovia.
FOTO SME - GABRIEL KUChTA
