Slovenský hydrometeorologický ústav dostal tento rok znížený rozpočet. MARTIN BENKO riaditeľ Centra predpovedí a výstrah ústavu hovorí, že ak nebudú mať v SHMÚ peniaze, ľudia nebudú vedieť o výstrahách pred búrkami a povodňami.Narušená by mohla byť aj bezpečnosť jadrových elektrární.
Web Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMU) bol dlhšie nefunkčný. Už beží, bola to otázka peňazí, alebo v čom bol problém?
„Bola tam naozaj hardvérová chyba, vypadol server. Podarilo sa nájsť náhradné riešenie. Stránka síce nie je tak funkčná, ako bola, mala vyše tisíc podstránok, no teraz sme ich čiastočne okresali.“
Model Aladin na stránke funguje, nie?
„Áno, výstupy z modelu Aladin aj výstupy z radarov tam sú. Snažili sme sa tam dať späť veci, ktoré ľudia najviac chceli. Istý čas bola v prevádzke dočasná verzia stránky, kde boli len tie informácie, ktoré od nás požaduje zákon, to sme sa snažili čo najskôr sprístupniť.“
Vyžaduje zákon zverejňovať aj výstrahy?
„Výstrahy sú definované v zákone o štátnej hydrologickej a štátnej meteorologickej službe.“
Ak by ste nemali peniaze na ďalšie fungovanie, nešlo by v tomto prípade o porušovanie zákona?
„Zrejme hej, nie som právnik. Naše činnosti sú však finančne nákladné. Národná meteorologická služba je vždy na takej úrovni, ako má štát na tom záujem.“
Podľa informácií, ktoré máte na webstránke ste na tento rok dostali o tretinu menej financií ako pred dvoma rokmi. Je to teda ešte horšie, ako to bolo?
„Žiaľ, už niekoľko rokov sú tieto veci podhodnotené, veľa ľudí pracuje na SHMÚ preto, že ich to baví, sú to nadšenci. Ľudí môžete presvedčiť o tom, že to robia pre dobrú vec a že ich to baví, no techniku o tom nepresvedčíte. Jej nemôžete povedať vydrž, bude lepšie.“
Spomínali ste napríklad, že dôležitý radar pre západné Slovensko je už starý a že by ste potrebovali ešte jeden.
„Nie je to len o tom, že radar je starý, keby sme chceli mať územie pokryté radarovým systémom dostatočne, tak by mali byť ešte dva ďalšie radary. Čiže štyri radary na Slovensku, no treba myslieť na to, že radar na Malom Javorníku je z 96. roku a jeho životnosť je už dávno za hranicou. Je to taká časovaná bomba, raz prestane ísť a bude problém ho v krátkej dobe spojazdniť.“
Čo by sa stalo, keby ste prišli o ten radar?
„Keby nebol, tak by sme nemali príliš veľa možností, ako vydávať výstrahy na búrky v tejto oblasti, čiže celá západná časť Slovenska. Búrky by sme nevideli, sú totiž veľmi lokálne aby trafili priamo niektorú meteorologickú stanicu. Preto je na to používaný radar, ktorý zosníma celé svoje okolie a práve od veľkých búrkových oblakov sa radarový signál odráža a pomocou toho vieme tieto oblaky detekovať.“
Keď bola napríklad tá tragická búrka na Pohode, na pódiu to vyhlásili vopred. Išlo vtedy o výnimočnú búrku?
„Búrka bola vidieť na radare, nárazy vetra boli silné, no nie nejako extrémne. Od minulého roku máme s organizátormi festivalu veľmi dobrú spoluprácu, traja sme tam mali nepretržitú službu. Tento rok majú znova rovnakú požiadavku. Napríklad vlani počas stavby celého areálu prišla búrka, takže sme si varovania reálne vyskúšali. Pohoda teraz nemôže mať lepšie zabezpečenie, čo sa týka predpovedí počasia, ako má. Samozrejme, že môže zlyhať technika alebo môže nevyjsť predpoveď.“
Ako často sa vám stáva, že predpoveď nevyjde?
„Závisí od toho, čo predpovedáme, keď ide o teploty na zajtra, tak tam je úspešnosť veľmi veľká. No keby sme sa mali baviť, či konkrétnu lokalitu zajtra zasiahne búrka, tak je úspešnosť veľmi nízka. Tiež platí, že čím dlhšie obdobie predpovedáme, tým je úspešnosť nižšia. Mnoho vecí, ktoré sa dejú v atmosfére, nevieme ani popísať dostatočne presne a hoci najvýkonnejšie počítače na svete počítajú práve predpovede počasia, tak to stále nestačí. Nevieme preto vopred povedať, napríklad aká bude zima.“
Keď pozeráme predpoveď v televízii, tak sa často stáva, že na jednom programe hlásia niečo iné ako na druhom. Ako je to možné?
„Je smutné, že na Slovensku ani jedna z televízií nepreberá informácie od SHMÚ, ktoré tu na to je určené.“
Máte skúsenosti s tým, že vašu stránku vykrádajú?
„Áno, práve teraz sme to riešili. Máme dôkazy, že niektoré firmy opäť bez akéhokoľvek súhlasu preberajú po obnove našej stránky údaje a zobrazujú si ich na svojej stránke.“
Čo proti tomu robíte?
„Prístupov na našu stránku je strašne veľa a identifikovať konkrétneho odberateľa je problém. Treba myslieť na to, že my tie údaje nemôžeme utajiť, skôr by sme mali apelovať na tie firmy, aby nezarábali na údajoch, ktoré nie sú ich.“
Neskúšali ste sa dohodnúť?
„Je to otázka na právnikov, riešia to.“
Blíži sa leto a spolu s ním búrky. V posledných rokoch sa stále viac hovorí o extrémnych, nebezpečných prejavoch počasia.
„Sú možné dve príčiny, jedna je, že týchto prejavov je naozaj viac. Klimatológovia nás aj upozorňujú, že by extrémnych javov malo byť viac, v súvislosti s tým, že teplota vzduchu je vyššia a môže sa dostať viac vodnej pary do atmosféry, čo sú podmienky vhodné práve pre vznik kopovitých búrkových oblakov. Druhou možnosťou je, že medializácia a informatizácia spoločnosti je čoraz väčšia. Nech sa čokoľvek udeje, tak všetci o tom vieme.“
Takže nemyslíte, že teraz je toho viac?
„Museli by sme sa pozrieť do štatistík, ale nie je dôvod klimatológom neveriť, že extremalita počasia bude v našich zemepisných šírkach narastať, čiže nebezpečných prejavov počasia bude viac a je na nás, aby sme tieto situácie vedeli predpovedať. Ľudia mnohokrát podceňujú predpoveď počasia a veľakrát je problém varovať pred všetkými javmi. Určite si pamätáte prípad búrky, keď blesk na kúpalisku zasiahol skupinu ľudí.“
Áno, oni ale stáli pod stromom.
„Hej, len tá búrka bola veľmi bezvýznamná, v podstate len jeden búrkový oblak, takýchto javov je v letnom období na Slovensku mnoho, niekoľko za deň. Na túto búrku by sme ani výstrahy nedávali, takže je to žiaľ niekedy aj o náhode.“
A asi aj o správaní ľudí.
„Jasné, najbezpečnejšie je ísť do budovy.“
Hrozí napríklad aj to, že by človeka trafil blesk v meste medzi domami?
„Môže, tieto javy sú veľmi nepredvídateľné a náhodné, zásadou je nebyť tým najvyšším bodom v teréne. Blesk sa vetví vo svojej dráhe, veľakrát je to o náhode, netreba to podceňovať.“
Keby prišlo k tomu, že nerobíte predpovede, ako by mohli prísť ľudia k informáciám, že sa blíži búrka alebo je povodeň. Teraz akurát začalo také obdobie.
„Na rôznych internetových stránkach, no je to veľmi laické. Keď len tak bežne chodím do práce, tak ma zaujíma, koľko bude stupňov alebo či bude pršať, na takúto predpoveď asi stačí si pozrieť predpoveď večer v televízii alebo pozrieť internet. Otázka je, ako sú tieto predpovede presné a ako sú použiteľné na iné ako bežné, laické účely. Výstrahy na búrky alebo povodne by jednoducho neboli.“
Robíte predpovede ale aj na iné účely?
„SHMÚ nezabezpečuje len informácie takéhoto všeobecného charakteru, ale je tu množstvo špecializovaných predpovedí pre rôzne odvetvia hospodárstva napríklad pre energetiku. Veľmi výrazne závisí spotreba energie od teploty, čiže veľmi presná predpoveď teploty dokáže zabezpečiť veľmi výrazné šetrenie energie. Potom napríklad pre plynárenský priemysel, pre zimnú údržbu ciest, poľnohospodárstvo a ďalšie.“
Čiže vy robíte predpovede pre všetky tieto odvetvia?
„Áno, a to sa na internete nikde nenájde. Okrem toho treba vziať do úvahy, že zahraničné meteorologické služby robia predpovede najmä pre svoje územia. Čiže keby zanikla naša služba, Slovensko by ostalo nepokryté takýmito špeciálnymi typmi predpovedí. Dalo by sa to možno hypoteticky získavať zo zahraničia, no bolo by to rozhodne drahšie. Keby neboli merania priamo na našom území, tak by sme ani nevedeli, ako sa počasie na Slovensku správa. Jedným balíkom informácií sú tieto špecializované predpovede a druhým výstrahy na nebezpečné javy.“
Dávate aj výstrahy na letiská?
„Áno. Existuje letecká meteorologická služba, ktorá je súčasťou SHMÚ a tá vytvára špecializované predpovede pre letectvo. Všetky tieto údaje sa poskytujú aj ozbrojeným silám Slovenska, takže keby všetky merania a predpovede vypadli, tak by sa narušila možno aj obranyschopnosť štátu, lety nad územím Slovenska by mohli byť obmedzené. Narušená by mohla byť aj bezpečnosť jadrových elektrární. Videli sme pri zemetrasení v Japonsku ako je dôležité poznať meteorologickú situáciu v danom území.“
U nás je to ako?
„V Jaslovských Bohuniciach aj Mochovciach sú meteorologické stanice. Keby nefungovali, tak by sme nevedeli, aké je v tejto oblasti prúdenie vzduchu. Merajú sa tu mnohé meteorologické parametre, takže by sme vedeli, akým smerom by sa šíril prípadný únik. Meteorologická služba meria aj to, akým smerom prúdi vzduch vo vyšších vrstvách atmosféry a ak by prišlo k úniku v okolitých krajinách podľa predpovedných modelov vieme vypočítať, kam sa tieto látky môžu dostať. Podobne, ako sa počítalo napríklad šírenie popola z islandskej sopky minulý rok a teraz sa už počíta, ako sa to šíri z ďalšej.“
Meteorológ pri práci na SHMÚ.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Meteorologická stanica SHMÚ na Kolibe v Bratislave.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
