
Bývalú hráčku Interu Luciu Uhrákovú (s loptou) budú od novej sezóny brániť na maďarských palubovkách, odchádza na ročný angažmán do Ferencvárosu Budapešť. ŠTARTFOTO – PETER POSPÍŠIL
finalistom Ligy majstrov.
Opora žlto-čiernych opúšťa Pasienky po troch rokoch s trochu rozpačitými dojmami. Zazlievajú jej totiž, že v čase, keď Inter bojoval v semifinálových zápasoch s ligovým rivalom Chiranou Prema, sa vyhovorila na budúcu operáciu zraneného kolena, ktorá mohla počkať až na záver sezóny. Neskôr už nastúpila za slovenskú reprezentáciu proti Slovinkám v kvalifikácii o postup na majstrovstvá Európy, ktoré sa budú konať v Dánsku. „V Interi sú momentálne akési nezdravé vzťahy, čo nebudem ďalej rozvádzať. Aj to bol jeden z dôvodov môjho odchodu. Ponuka od Ferencvárosu bola jediná, a tak po vzájomných rozhovoroch som neváhala prijať ju,“ zhrnula stručne Lucia Uhráková. „Najradšej budem spomínať na prvý rok v Interi, keď bola v družstve najlepšia partia dievčat. To bola radosť hrať, aj keď nám v zápasoch nie vždy všetko vychádzalo podľa predstáv. Čo sa týka Ferencvárosu, finančné podmienky sú o niečo lepšie ako v domácej súťaži, no najviac ma teší, že sa o hráčky kompletne postarajú po zdravotnej stránke, čo sa v Interi nestalo.“
Nevie ani ceknúť
Lucia je psychicky pripravená aj na skutočnosť, že najmä od začiatku nebude hrať prvé husle a o miesto v zostave bude tuho bojovať. Nejde však do neznáma, pretože na ňu netrpezlivo čaká ďalšia slovenská reprezentantka Katarína Mravíková. „Keby v tíme nepôsobila bývalá spoluhráčka Katka, išla by som úplne do neznáma. Takto aspoň z jej rozprávania viem, aké sú vzťahy medzi hráčkami a ako to v tíme funguje. Myslím, že až na tú maďarčinu, neviem totiž ani ceknúť, to bude celkom dobré.“
Z hľadiska výkonnostného rastu jej pôsobenie v poprednom európskom klube určite pomôže. V domácej súťaži si na palubovkách prakticky robila, čo chcela. Niekedy ju to možno priam zvádzalo k „nude“ na ihrisku. „To zasa nie, veď treba plniť taktické pokyny trénera a hráč si v akomkoľvek športe nikdy nemôže robiť, čo chce. To by zle dopadol.“
MIROSLAV HÝLEK