FOTO SME - PAVOL MAJER
A najmä tá výroba tkaním ma upútala,“ hovorí. „Fascinuje ma, že z jedného vlákna, ktoré skrútite, možno vyrobiť čipku alebo aj veľké textílie, dokonca lodné plachty.“
Spomienky z detstva ovplyvnili jeho rozhodnutie študovať národopis. Dnes pracuje v Slovenskej akadémii vied, zbiera informácie o textilnej kultúre na Slovensku a v strednej Európe, publikuje, učí na VŠMU a ak si nájde čas, sám aj čipkuje či tká. Najviac času venuje práve čipke, je najnáročnejšia. „Prešiel som postupne od romantického obdivujúceho pohľadu k pochopeniu. Môj kruh je uzavretý: získavam informácie od ľudí, spracujem ich vedecky a potom ich opäť vraciam v škole ľuďom – študentom,“ hovorí. Priznáva, že väčšinou je sám medzi ženami. Hoci v minulosti sa tejto práci venovali aj muži. Bolo to mužské remeslo, existovali cechy krajčírov, čipkárov či tkáčov. No v domácnosti bolo spracovanie textilu doménou žien.
Život Juraja Zajonca je s textilom pevne previazaný, ak ide na dovolenku, určite sa bude zaujímať o čipkársku históriu krajiny a navštívi múzeum tradičného spracovania textilu. Juraj Zajonc je zakladateľom združenia Slovenská čipka, ktoré organizuje kurzy po celom Slovensku. Ako hovorí, čipka u nás nevymiera, záujem o jej ovládanie rastie. „Ľudia sa tomu venujú, ale nemajú informácie. Málokto vie, že slovenská čipka je vo svete unikátna svojou farebnosťou a tým, že originálne spája vplyvy východu a západu. Všade vo svete nájdete len bielu, béžovú alebo čiernu čipku.“
Slovensko aj Bratislava majú čipkársku tradíciu. So slovenskou čipkou sa tiež vo veľkom obchodovalo, nájdete ju v zahraničí, najmä v Rusku či na Balkáne. V Bratislave má čipkárstvo tradíciu najmä vo Vajnoroch, ale aj v blízkom Slovenskom a Chorvátskom Grobe. Boli tu farebné, hodvábne, zlaté čipky. Arcikňažná v Bratislave založila spolok Izabela, zadávala prácu Slovenkám a čipky predávala na zahraničné šľachtické dvory. V Bratislave sa sústreďovali najkrajšie honosné textílie. Bolo to korunovačné mesto, aj v Dóme ako korunovačnom chráme sa zhromažďovali krásne cirkevné čipky,“ hovorí Zajonc. Tradícia bola prerušená začiatkom minulého režimu. Teraz sa však prebúdza. Aj vďaka práci Juraja Zajonca.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
