
Ľubomír Višňovský (Los Angeles Kings) v trochu netradičnej podobe. Síce v športovom drese s hokejkou, no bez korčúľ . Pred niekoľkými rokmi hrával hokejbal v rodných Topoľčanoch. ŠTARTFOTO – PETER POSPÍŠIL
Na minuloročnú sezónu v drese Los Angeles Kings však nespomína v najlepšom.
Čo vašu myseľ najviac trápi zo skončenej sezóny?
„Od začiatku sezóny si na mňa tréner akosi zasadol a neustále mi niečo vyčítal, no nedával mi dostatočný priestor na ľade, aby som mohol dokázať, že je to inak. Bola to náročná sezóna, no napriek všetkým peripetiám mi niečo dala.“
Od roku 1995 ste pôsobili v bratislavskom Slovane. Iste vám toto mesto prirástlo k srdcu. Cítite sa dnes viac Bratislavčanom alebo rodeným Topoľčancom?
„Ťažko povedať. Nechcel by som uraziť žochárov, ale ani Bratislavčanov, no je pravda, že žijem v hlavnom meste Slovenska, kde chcem aj v budúcnosti zostať natrvalo.“
Počas sezóny v NHL niet veľmi času na návštevy Bratislavy. Ak sa to podarí, kde najradšej trávite voľné chvíle?
„Je rozdiel, či idem niekam s priateľmi alebo s manželkou Ninou. Nina doteraz študovala a tak mala menej času. S priateľmi si rád zájdem do centra, ktoré je veľmi pekné a väčšinou ideme na dobrú večeru a zabaviť sa. Nebudem konkretizovať, aby som nerobil reklamu niektorým podnikom.“
Vo svojich 25, teda najlepších hokejových rokoch ste majstrom Slovenska, vicemajstrom a majstrom sveta. Zmenila táto skutočnosť niečo vo vašom živote?
„Život beží zrazu akosi rýchlejšie. Mám viac povinností aj v súkromí a k tomu sa pridáva veľké množstvo najrôznejších kultúrnych a spoločenských akcií, ktoré súvisia s posledným úspechom na svetovom šampionáte. Beriem to ako určitú daň za popularitu, no dá sa to všetko zvládnuť a naplánovať. Už som si kúpil ‘debilníček‘.“
Dokedy máte s „Kráľmi“ zmluvu a kedy odchádzate za veľkú mláku?
„Zmluvu mám ešte na rok plus opciu a odchádzam 23. augusta do korčuliarskeho kempu v Minnesote, kde sa chcem riadne pripraviť na nový ročník. Nechcem dať trénerovi príležitosť, aby mi neustále čosi vyčítal, tak ako to bolo v uplynulej sezóne.“
Premýšľali ste, čomu sa budete venovať po skončení kariéry?
„Prijal by som nejaký tip na podnikanie (smiech). Je fakt, že už nemám osemnásť a ani v novinách o mne už nepíšu ako o mladom a nádejnom hráčovi, no ekonomická situácia na Slovensku nie je najlepšia. Na konkrétnu odpoveď si teda budete musieť počkať. Keby však zvíťazila myšlienka na hokej, určite by to nebolo trénovanie. Je to opäť veľa cestovania a odlúčenia od rodiny. Asi by som pomáhal s mládežou na Slovensku.“
MIROSLAV HÝLEK