Ľubo Roman mal z lode za korunu urobiť múzeum, zatiaľ je z nej iba priestor na párty
BRATISLAVA. „Tá predná časť by mala zachytávať život lodníkov. Tá stredná časť je vlastne strojovňa, ktorú sme repasovali a ktorá je takým malým technickým zázrakom 50. rokov, je to technická pamiatka, lebo má tri motory,“ ukazoval ešte v roku 2000 Ľubo Roman (na snímke) televízii.
Pred niekoľkými dňami loď, prerobenú na nepoznanie, otvorili. Po múzeu v nej niet ani stopy. „Dovoľujeme si vám predstaviť nový, moderný a hlavne jedinečný eventový priestor v Bratislave: River's Club,“ píše sa na stránke podniku s výhľadom na Bratislavský hrad.
Synovia Ľuba Romana tvrdia, že na múzeu pracujú – rovnako ako na obnovení Divadla West. „Nezabúdame ani na expozíciu Lodného múzea, ktoré prešlo ako každá expozícia rekonštrukciou a v súčasnosti sa pripravuje jeho koncepciu,“ napísali.
Za korunu
Práve vďaka myšlienke múzea získali loď len za korunu. Pôvodne s nápadom prišlo občianske združenie Devínska brána, ktoré o loď požiadalo v roku 1999 po tom, čo ju Slovenská plavba a prístavy vyradila z prevádzky.
„Vtedajšie vedenie to považovalo za zmysluplný čin, nakoľko Bratislava, nielen ako hlavné mesto Slovenska, ale aj ako mesto, ktoré od nepamäti žilo tradíciami plavby na Dunaji, lodné múzeum dovtedy nemalo – a ani v súčasnosti žiaľ nemá,“ povedal hovorca SPaP Juraj Bohunský. Žiadosti Devínskej brány teda vyhoveli.
Roman sa k zámeru pripojil neskôr a loď potom odkúpili spoločne s Devínskou bránou. Zakrátko tam otvorili reštauráciu Kriváň s lodnými rekvizitami.
Koniec remorkéra
Loď nedávno prešla rekonštrukciou, oproti pôvodnej podobe sa výrazne zmenila. Trojvrtuľový remorkér vyrobili v roku 1954 v Komárne, bol najsilnejším plavidlom v česko-slovenskej flotile. 
Kriváň bol pýchou česko-slovenskej flotily
FOTO - PLAVBA.net
Dnes je podľa redaktora portálu Plavba.net Emila Schenka možné vidieť iba zvyšok jeho trupu. „Bohužiaľ, Kriváň už ako loď vôbec neexistuje.“
Majitelia majú právo loď meniť ako chcú, za pamiatku ju nevyhlásili. „Neevidujeme takýto podnet,“ povedal Andrej Piško z ministerstva kultúry.
Kriváňom sa už nezaoberá ani pôvodný majiteľ, Slovenská plavba a prístavy, hoci vznik múzea bol podmienkou predaja. Dnes vraj na loď nemajú dosah.
Spor so združením
Otvorenie obnovenej lode odkrylo spor majiteľov lode. Spolumajitelia zo združenia Devínska brána nedali na rekonštrukciu súhlas. „Keď si postavíte rodinný dom a niekto si tam nadstaví poschodie a ani vám to neoznámi, nie je o čom debatovať,“ hovorí Vladimír Tomčík zo združenia. Vec už zveril právnikom.
Synovia Ľuba Romana však tvrdia, že práve združenie Devínska brána sa o loď nestaralo. „Jej účasť na lodi Kriváň sa rovná jednej veľkej nule z finančného aj ľudského hľadiska,“ reagujú. Združenie vraj do múzea neprispelo ani fotografiami. „Asi vedia len to, čo väčšina Slovákov – kritizovať a byť zásadne proti všetkému,“ uzavreli bratia.
Podniky rodiny Romanovcov
Leberfinger
- mal byť priestorom pre kultúru a penziónom pre umelcov v dôchodku;
- v roku 2001 ho mesto prenajalo Romanovi na 35 rokov. Býval tam len Pavol Mikulík.
Reštaurácia Au Café
- ministerstvo hospodárstva na čele so šéfom ANO Pavlom Ruskom udelilo v roku 2003 nenávratný príspevok štyri milióny korún; Roman bol vtedy županom a podpredsedom ANO; peniaze po medializácii
prípadu vrátil.
Divadlo West
- nechalo si javiskovú techniku za trištvrte milióna korún požičanú od divadla Nová scéna,
- Nová scéna vydanie neúspešne žiadala na súde.
(him)
