SME

Šimko: Hrozí dopravný kolaps

Architekt VLADIMÍR ŠIMKO je presvedčený, že mesto by malo dobudovať železničné prepojenie s okolím.

V Bratislave pracoval architekt Vladimír Šimko pred pádom komunizmu na projekte rýchlodráhy, teraz projektuje stanice metra vo Viedni.V Bratislave pracoval architekt Vladimír Šimko pred pádom komunizmu na projekte rýchlodráhy, teraz projektuje stanice metra vo Viedni. (Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Vyrieši električka do Petržalky problém bratislavskej dopravy?

„Návrh električky z Petržalky do Starého Mesta a jej zapojenie do jestvujúceho systému električkových trás rieši v meste len parciálny problém prepravy obyvateľov Petržalky. Čo sa týka nosného systému mestskej hromadnej dopravy, tento projekt nerieši vôbec nič. Hlavný dopravný problém mesta neväzí v preprave obyvateľov Bratislavy v rámci mesta. Potrebné je systémovo odstrániť dopravné zápchy na vstupných radiálach do mesta.“

Takže problémy so zápchami budú len narastať?
„Bratislava má zhruba 500­tisíc v meste trvalo žijúcich obyvateľov. Denne sa tu však nachádza až 750­tisíc ľudí. To znamená, že 250­tisíc ľudí dochádza do Bratislavy za prácou.

Títo ľudia nemajú trvalý pobyt v Bratislave, neprispievajú teda zo svojich daní do rozpočtu mesta a nevytvárajú mestu finančné zdroje na budovanie jeho infraštruktúry. Denne však využívajú dopravný systém mesta.

Kupujú si autá a preto príliš veľká časť dopravných vzťahov mesta a regiónu ide cez individuálnu dopravu. Bratislave hrozí totálny dopravný kolaps, ktorý nebude potom možné v krátkom období ani vyriešiť.“

Malo by teda mesto hľadať iné riešenie?
„Riešenie tu už bolo. TEN-T projekt prepojenia železničných koridorov na území mesta a zapojenia letiska do železničnej siete. Zadefinoval základ riešenia integrovaného dopravného systému mesta a jeho regiónu na báze železnice, koridorom pôvodnej historickej železnice, ktorá viedla od železničnej stanice Filiálka pozdĺž Karadžičovej ulice cez Starý most do Petržalky.

TEN-T projekt dnes rieši toto severojužné prepojenie tunelom popod Dunaj, ktorý prechádza centrom mesta. Umožňuje pendlujúcim pracujúcim dostať sa priamo do stredu mesta a ďalej do Petržalky bez potreby ďalších prestupov.“

Boli by však ľudia ochotní prestúpiť z komfortu svojich áut do vlaku?
„Tam nejde len o komfort, ide o čas. A prestúpiť zo svojho auta, v ktorom idem v zápche krokom, do pohodlného klimatizovaného vozňa, ktorý ma dovezie rýchlo a bezkolízne priamo do mesta a z ktorého môžem vystúpiť takmer v centre Bratislavy a prejsť peši do cieľa svojej cesty...

Poviem vám príklad zo života: Jeden známy bankový manažér mal dôležitý termín v pondelok dopoludnia. Býva na okraji Bratislavy, sadol do auta a zistil, že cez rannú dopravnú zápchu do Bratislavy sa autom včas nedostane. Vrátil sa do Ivanky pri Dunaji, nastúpil do vlaku a na túto poradu prišiel včas. A to bolo dnes, keď ešte nič nie je vybudované, keď používame súčasnú železničnú sieť.“vlak_res.jpg

Zadĺžené mesto odmietlo prepojenie vlakových koľajníc s okolím a napojenie na projekt TEN­T vedúci až do Paríža.

FOTO SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ a ARCHÍV

Vy pôsobíte vo Viedni. Dochádzate tam autom alebo vlakom?
„Odkedy má Bratislava z Petržalky železničné spojenie s Viedňou v pravidelných hodinových intervaloch, za sto eur mesačne môžem pohodlne cestovať v klimatizovanom vlaku, popri tom hodinu čítať, študovať alebo si môžem zdriemnuť. Každodenný stres za volantom na diaľnici ma skutočne neláka.“

Nie je však cestovanie vlakom drahé?
„Sto eur by mi na mesačné tankovanie pri dnešných cenách benzínu určite nestačilo. O vedľajšom efekte príspevku životnému prostrediu ani nehovorím. Niekoľko stoviek ľudí v jednej vlakovej súprave prepočítané na niekoľko desiatok áut zaťaží životné prostredie podstatne menej.“

A viedenský dopravný systém podľa vás funguje?
„Viedeň má systém integrovanej dopravy dávno vybudovaný a po jeho vybudovaní mohol pristúpiť magistrát aj k reštrikčným opatreniam. V centre Viedne, ako aj vo všetkých vnútorných okrskoch je zákaz parkovania viac ako jeden a pol hodiny.

Vy môžete parkovať len v tom okrsku, kde bývate, máte trvalý pobyt. Ak napríklad len v susednom okrsku pracujete, tam pri svojej práci nemôžete nechať stáť celý deň zaparkované auto, ale len 1,5 hodiny. Týmto mesto núti ľudí používať verejnú dopravu.“

A ľudia ju využívajú?
„Podľa posledných dopravných prieskumov až 80 percent vysoko kvalifikovaných ľudí využíva na cestu do práce verejnú dopravu. Čiže to nie je vôbec o tom, či si mám za čo kúpiť auto, ale čo je pre mňa skutočne na cestu do práce výhodnejšie, pohodlnejšie a hlavne rýchlejšie. A práve podľa týchto aktuálnych prieskumov je spokojnosť s dopravným systémom vo Viedni až 90-percentná.“

Nie sú však problémom dobudovania železnice v Bratislave aj peniaze?
„Čo sa týka výšky investičných nákladov TEN-T, ktoré zaskočili predpokladám vládu a ministerstvo dopravy, treba možno pomenovať hlavnú príčinu. Mestá majú svoje dopravné koridory vytvorené prirodzeným vývojom. Stačí zájsť do Viedne, kde v koridoroch pôvodne ešte parnej mestskej železnice dnes premávajú moderné vozidlá metra.

Čo sa stalo však v Bratislave? Ešte v roku 2003 tento historický dopravný koridor, aj keď ako mŕtve územie už nepoužívanej bývalej železnice, pozdĺž Karadžičovej ulice existoval. Železnica vybudovaná formou estakády v tomto historickom dopravnom koridore s prepojením novým „Starým“ mostom do Petržalky, by bola investícia nepomerne nižšia. Ale toto je už nereálne, pretože tento koridor je dnes zastavaný výškovými budovami. Toto je aj hlavný dôvod, prečo je tunelové riešenie 30 metrov pod povrchom a stojí dnes toľko, koľko stojí.

TEN-T projekt nie je však projektom mesta, ale projektom ŽSR s podporou Európskej únie z Operačného programu doprava a preto finančne nezaťaží rozpočet magistrátu.“

Poslanci tak schválili električku...
„Ja by som vám to povedal na takomto príklade, ste zadlžená a niekto vám ponúkne nové auto, čo urobíte? Pravdepodobne si ho zoberiete, keď vám ho núkajú zadarmo. Taká je totiž situácia magistrátu mesta a jeho poslancov.

V mestskej kase je podľa medializovaných informácií sekera 220 miliónov eur a teraz ministerstvo ponúklo mestu zhruba takúto sumu na vybudovanie električky do Petržalky. Je pochopiteľné, že poslanci zdvihli ruku.“

Ak však podmienky nesplníme, nič nedostaneme.
„Hrozí reálne riziko, že pokiaľ sa niekto začne v projekte električky do Petržalky vŕtať, môže logicky označiť, že tento projekt je riešením len pre mesto a nie pre región.

Ani vízia magistrátu predĺžiť duálny systém električky a tram train až po hlavnú stanicu nerieši skutočné prepojenie tohto dopravného systému s regiónom. Neprepája tento systém so železničnou sieťou na území mesta – tak ako to navrhuje projekt TEN-T. Ten je kompletne pripravený a tento rok by bolo možné začať stavať.

V rámci TEN-T projektu bolo vyčlenených 550 miliónov euro pre toto plánovacie obdobie a v jeho prvej etape je vybudovanie železničnej stanice Filiálka a železničnej stanice na letisku. Žiaľ o projekt zapojenia letiska do železničnej siete mesto vôbec nemá záujem.

Blízkosť hlavných miest Viedne a Bratislavy, kde práve tento projekt optimálne by spájal letisko vo Schwechate s bratislavským letiskom už v roku 2015, čo pri dnešných medializovaných úvahách vlády o jeho dlhodobom prenájme by určite zvýšilo jeho hodnotu. Vybudovanie železničnej stanice na letisku do roku 2015 by zároveň bolo reálnym ukončením navrhovaného transeurópskeho železničného prepojenia TEN-T 17 Paríž-Bratislava.“

Podieľali ste sa v minulosti na niečom podobnom ako TEN-T?
„Desať rokov som pracoval na príprave bratislavskej rýchlodráhy, ktorej výstavba bola v roku 1990 z nedostatku finančných prostriedkov zastavená. Odvtedy pôsobím dvadsať rokov vo Viedni na projektovaní podzemných staníc metra. Svoje skúsenosti som sa snažil uplatniť pri technickom riešení podzemných železničných staníc TEN-T v Bratislave.“

Metro je dnes pre Bratislavu definitívne stratené?
„Ak vo verejnosti chodia informácie, že sa roky sľubovalo metro Bratislavčanom, tak to bolo v skutočnosti ináč. Bola to rýchlodráha, pretože metro mohlo mať vtedy len hlavné mesto Praha.

Rýchlodráha v Bratislave bola komplexne vyprojektovaná a jej výstavbu v Petržalke aj začali. Vzhľadom na aktuálnu finančnú situáciu mesta považujem samostatný dopravný systém na báze metra alebo rýchlodráhy pre Bratislavu za nereálny. Dopravné štúdie z roku 2003 ukázali, že Bratislava vo svojej veľkosti a prepravných nárokoch ani nepotrebuje takýto samostatný dopravný systém.“

Električka čaká na Brusel

Proti sebe stoja dva projekty: električka cez Starý most, ktorú si osvojilo vedenie mesta,
a odmietnuté vlakové prepojenie s okolím.

BRATISLAVA. Spor o veľký dopravný bratislavský projekt rozseknú eurofondy. Ministerstvo dopravy zatiaľ nerozhodlo, či do Bruselu podá žiadosť o peniaze na jej vybudovanie, Bratislava ich nemá. Magistrát je však presvedčený, že Bratislavčania električku potrebujú.

Hlavný dopravný inžinier mesta Tibor Schlosser nechcel komentovať výhrady architekta Vladimíra Šimka, ktorý tvrdí, že električka nevyrieši kolóny. Hlavný argument magistrátu je, že električka má pomôcť so zápchami na mostoch do Petržalky.

Hoci kritici hovoria, že Bratislava peniaze nedostane, keďže európsky fond je určený na prepojenie európskych miest a nie mesta s jeho časťou, koncom marca toto riešenie dopravnej situácie v Bratislave, ktoré predložil primátor Milan Ftáčnik (blízky Smeru), odobrilo aj pravicové zastupiteľstvo.

Celkový dlh mesta po tom, čo primátorský post opustil Andrej Ďurkovský (KDH), dosiahol 223 miliónov eur, čo je suma podobná ročnému rozpočtu mesta. Na električku a opravu Starého mosta, cez ktorý má viesť, je potrebných 250 miliónoveur. Práve pre nedostatok financií Ftáčnik odstúpil odrýchlovlaku TEN­-T, pre ktorý by bolo nutné vyhĺbiť tunel pod Dunajom.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 143
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 548
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 14 490
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 998
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 611
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 494
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 006
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 366
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg (vpredu v strede), švédsky premiér Ulf Kristersson (vpredu vpravo) a švédska korunná princezná Viktória (vpredu vľavo) pózujú pri príležitosti pristúpenia Švédska do NATO.

Uplynulo 20 rokov od vstupu Slovenska do NATO.


a 1 ďalší
Medveď hnedý.

Stratené dokumenty hovorili o zastrelení medvedice s hmotnosťou 67,9 kg.


Michal Wiezik
Ekológ a ochranár Erik Baláž.

Pochybuje, že odstrelili medveďa z Liptovského Mikuláša.


Juraj Slafkovský oslavuje gól.

Zaznamenal svoj 41. bod v sezóne.


TASR a 1 ďalší
  1. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  2. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  3. Irena Šimuneková: Čriepky z Bratislavy - Keď utícha ruch veľkomesta...
  4. Radko Mačuha: Ako fénix z popola.
  5. Radko Mačuha: Praskliny na Bratislavskom hrade.
  6. Radko Mačuha: Budova, ktorá dala celému námestiu skutočný význam. (cyklus Bratislavská krutosť)
  7. Ľuboš Vodička: Prešporskí báječní muži na lietajúcich strojoch: Ján Bahýľ
  8. Radko Mačuha: Prešporská kasáreň maľovaná (cyklus Bratislavská krutosť)
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 718
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 667
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 470
  4. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 391
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 372
  6. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 341
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 298
  8. Juraj Kumičák: Kolaborant 6 936
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu