SME
Utorok, 9. august, 2022 | Meniny má Ľubomíra

V diele židovského umelca padá na Bratislavu krvavý dážď

V galérii Art Forum vo Viedni je výstava bratislavského rodáka Adolfa Frankla.

(Zdroj: wikipedia.org)

VIEDEŇ. Do horiacich plameňov vložil maliar Adolf Frankl aj tvár Adolfa Hitlera židovský umelec slovenského pôvodu tým vo svojom najväčšom diele "Moje milované rodné mesto a následky vojny" akoby symbolicky skoncoval s fašizmom.

Obraz, ktorý je srdcervúcou spomienkou na vojnovú Bratislavu, treba v galérii ART FORUM vo Viedni návštevníkom doslova poodhaliť, inak je plátno s rozmermi 166 x 277 centimetrov umiestnené za posuvnou stienkou.

Stála expozícia galérie, otvorenej v roku 2006 na viedenskom Judenplatzi (Židovské námestie), obsahuje výber z bohatej tvorby bratislavského rodáka Adolfa Frankla. Prezentovať celoživotné dielo výtvarníka naraz by ani nebolo možné vytvoril približne 250 malieb a 200 kresieb.

SkryťVypnúť reklamu

Ústredným motívom do Osvienčimu odvlečeného slovenského žida sa stal holokaust dráma prežívaná vždy nanovo, živiaca jeho fantáziu a spomienky ako oheň stravujúci telá zavraždených väzňov koncentračných táborov.

"Otec vždy začal plakať," rozhovoril sa syn Thomas Frankl, ktorý galériu otvoril spolu s manželkou Inge Ruth a teraz pracuje na otcových spomienkach. Pôvodne organizoval len výstavy, ale projekt sa rozrástol a dnes sú dvere do neveľkej galérie otvorené denne okrem soboty.

Farby na obrazoch Adolfa Frankla sú výkrikom výrazné, expresívne, derúce sa z hlbín otraseného bytia, žiariace farbou ohňa. Po návrate z koncentračného tábora mával umelec úzkostné stavy, ale krstné meno Adolf si nechcel zmeniť. Pripomínalo mu, že zostal nažive, kým Adolf Hitler je už mŕtvy. Meno Adolf zakomponoval aj do obrazu Hrôza (das Grauen), písmená namaľoval hebrejsky. Človeku, nepoznajúcemu tento jazyk, ešte umocnia symbolické vyznenie plátna.

SkryťVypnúť reklamu

Silueta Dómu sv. Martina a Bratislavského hradu sa objavuje v mnohých Franklových obrazoch - schovaná v hlave psa, zakódovaná v symbolických tvaroch a farbách. Bratislavské motívy, smutne známa chytačka židov, rokokový Dom U dobrého pastiera, to všetko sa umelcovi prelína v zúfalej túžbe opäť uvidieť svoje rodné mesto. Výkrik minulosti šialená bolesť strát.

Rodina Franklovcov odišla z Bratislavy do Rakúska v roku 1949 manželke a deťom sa podarilo pred transportom zachrániť a ich odyseu spracovala vo filmovom dokumente Slovenská televízia.

"To, čo chcel otec povedať, povedal svojimi obrazmi," vysvetľuje Thomas Frankl, ktorého slovenčina je dodnes ľubozvučná. Na reálnom gymnáziu, ktoré začal v Bratislave navštevovať po vojne, však zo slovenčiny prepadol. Z ruštiny dostal dvojku. Teraz na to spomína s úsmevom, ale psychologická bariéra slovenského jazyka bola vtedy pre neho realitou. Des vojny každého poznamenal inak, sestra sa nevyhla psychickým problémom.

SkryťVypnúť reklamu

Niekoľko rokov prežila rodina v Spojených štátoch, ale Adolfa Frankla to tiahlo späť do Európy. Do krajiny svojho srdca už nemohol Bratislavu a Viedeň rozdelila železná opona. Privolával si Bratislavský hrad, symbol mesta, iba v spomienkach.

Nijako však nedokázal zmeniť to, čo z minulosti kričalo, transporty slovenských židov. V najväčšom z jeho obrazov je všetko Bratislava, vlaky, esesáci, slovenskí prisluhovači, biblická postava Mojžiša, horiaci krík, Noemova archa, exodus. Nad mestom prší krvavý dážď, dym je tiež krvavočervený.

"Radili mu, aby stvárňoval iné témy," vysvetľuje Thomas Frankl a ukazuje na obraz, ktorého počiatočný kvetinový motív prekryla postava človeka, čo zahynul pri elektrickom ostnatom drôte.

Málokto vie, a na Slovensku je to známe ešte menej, že rodina Franklovcov vo Viedni istý čas bývala v dome, kde je preslávená Café Hawelka symbolická kaviareň umeleckej smotánky. Tam maliar sedával a nachádzal štipku pokoja v umučenom srdci. Motívy a zátišia z prostredia tejto viedenskej kaviarne sú jedinou tematickou "odbočkou" od hrôz holokaustu.

Život a tvorbu Adolfa Frankla pripomína na fasáde Café Hawelka pamätná tabuľa, na jeseň odhalia pamätnú tabuľu na dome na Ventúrskej ulici číslo 18 v Bratislave. Hoci Franklovo umenie obletelo svet, expozícia na Slovensku sa len pripravuje. Jeho práce už mohla verejnosť vidieť na výstavách vo Viedni, v Berlíne, Mníchove, Norimbergu, Tel Avive, Dachau, Osvienčime či v Los Angeles.

Slováci však galériu, ležiacu tak povediac "za rohom" na viedenskom Judenplatzi, ešte možno neobjavili: školské zájazdy neprichádzajú. Organizovaní turisti sú väčšinou z celého sveta.

Samotné viedenské námestie Judenplatz je viac ako symbolické, židovská komunita tu žila po stáročia. Počas pogromu v roku 1421 mnohých židov zaživa upálili alebo nahnali do člnov na Dunaji. Pri rekonštrukčných prácach sa pod námestím našli zvyšky synagógy.

Teraz je neveľké, pokojom dýchajúce námestie cieľom mnohých návštevníkov rakúskeho hlavného mesta stojí tu židovské múzeum i pamätník rakúskym židovským obetiam holokaustu, ktorý odhalili v roku 2000. Monument je mementom zavraždenia 65.000 rakúskych židov. Zahynuli počas druhej svetovej vojny, ktorej skončenie si svet pripomenul v týchto dňoch.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prehľad a automatizácia
  2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  3. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  4. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  5. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha
  8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila
  1. Prehľad a automatizácia
  2. Dopyt v Bratislave mierne klesol, ceny však stále rástli
  3. Šéf PLANEO: Budúcnosť obchodu je v službách
  4. Čo robiť, aby dieťa neskončilo v nemocnici s črevnou virózou?
  5. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  6. Goralské folklórne slávnosti po prvýkrát priamo v horách
  7. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  8. Ktoré regionálne projekty podporí Nadácia COOP Jednota?
  1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 10 360
  2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 9 794
  3. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 7 649
  4. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 4 296
  5. Kde u nás kúpite domácke potraviny 3 227
  6. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina 3 206
  7. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné 1 769
  8. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo 1 655
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  2. Post Bellum SK: Kaviarne: dobrá adresa, politika aj štamgasti
  3. Robert Puk: Sú mestské časti pre Bratislavu nebezpečné?
  4. Róbert Thomas: Zaparkovať auto priamo v parku ?! Pre niektorých ,,žiaden“ problém
  5. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Žijeme si tu ako v rozprávke
  6. Martin Greguš: Team-building za cca 5 899 eur - je to možné? Pozrime sa na počet zamestnancov, ktorý sa opäť raz vymkol z podkontroly - Metropolitný inštitút
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli.
  8. Daniel Bíro: V Bratislave malo byť metro. Aké sú história a súčasnosť tohto projektu?
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 126 496
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 27 187
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 11 239
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 9 485
  5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 6 183
  6. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 3 920
  7. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 3 626
  8. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 3 407
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťZatvoriť reklamu